Vyciťovanie akejsi prítomnosti vo vnútri jeho srdca bude občas tak mohutné, tak skutočné a tak intenzívne, že s ňou začne úplne prirodzene hovoriť. Bude ju zaprisahávať, modliť sa k nej, vyjadrovať lásku k nej a uctievať ju. A zistí, že mu bude odpovedať slovami, vety sa budú samé spontánne tvoriť v jeho mysli ako reč bez zvuku. Bude mu poskytovať vhodné, poučné inštrukcie – často v neočakávaných okamihoch – a vytvárať vznešenejšie názory.

Source: The Notebooks of Paul Brunton