The Library
Myšlienka tela, stotožňovanie sa s ním, zaručuje, že sa sem umierajúca osoba opäť navráti.
6.9.2.2Je lepšie narodiť sa rodičom múdrym než bohatým, lebo potom bude dieťa nielen poučované o duchovných hodnotách, ale uvidí ich predvádzané pred svojimi očami.
6.9.2.9Nikto z nás nie je vrhnutý do tohto sveta proti svojej vôli. Všetci sme tu, pretože tu byť chceme.
6.9.2.14Všetci ľudia prichádzajú späť do telesného života, ak tu zanechali zbytok karmy. Celková karma, ktorá nie je ukončená tým, že ukončíme puto mysle k myšlienke ega spôsobuje, že reinkarnácii nie je možné uniknúť.
6.9.2.17Sklony, prenesené z minulých zrodení, skúsenosti a kontakty vytvorené vtedy rovnako ako v prítomnom zrodení, vysvetľujú, že človek koná tak, ako koná, a je taký, aký je.
6.9.2.18Človek v ktoromkoľvek okamžiku myslí a koná podľa a na základe výsledkov celej svojej mentálnej a fyzickej skúsenosti a celého svojho charakteru a prirodzenosti. To nemôže byť obmedzené na jediný krátky život na zemi, ktorý teraz pozná, pretože ten nevysvetlí mnohé z jeho tendencií a vlastností. Tie musia zahrňovať všetky jeho predchádzajúce životy.
6.9.2.20Všetky veci prispievajú k formovaniu človeka - história jeho minulosti, podnebie jeho zeme, ľudia, medzi ktorými bol zrodený i jeho zvláštne sklony. Najdôležitejšia je jeho karma.
6.9.2.21Vlastnosti a tendencie, ktoré človek prijíma z predchádzajúcich zrodení, vytvárajú vo svojom súhrne osobné jastvo, ktoré on pozná ako „ja“.
6.9.2.33Ego dedí tendencie, záľuby a odpor, ktoré sa vytvárali dlhými sériami zrodení a sú skryté za prítomným zrodením.
6.9.2.38...Nemôže konať odlišne od spôsobov, akým koná - to jest, ak nejde Cestou, nebojuje, aby sa povzniesol sám nad seba. Jeho vlastná minulosť - a tá sa tiahne ďalej než tuší - vytvorila myšlienky, činy a podmienky prítomnosti.
6.9.2.39,...Dvaja milujúci priatelia sú blízko jeden druhému, aj keď ich telá sú na odlišných kontinentoch; dvaja nenávidiaci sa nepriatelia sú od seba ďaleko vzdialení i keď ich telá sú v tej istej miestnosti...
6.9.2.47,Čo sme boli v minulosti nie je dôležite, čo sme teraz, dôležité je. Čo zamýšľame v budúcnosti zo seba urobiť, to je vitálne dôležité.
6.9.2.57Ten, kto podstúpil mnoho zrodení má za sebou veľké bohatstvo celkovej skúsenosti. To sa prirodzene prejavuje v múdrejších rozhodnutiach a v lepšej sebakontrole.
6.9.2.65Že by pravda, ktorá je tak jasná ich mysliam, mohla byť tak nejasná mysliam druhých, je možné ľahko vysvetliť postupným procesom reinkarnácie. Prítomný stav a názory každého človeka sú výsledkom jeho minulých skúseností v minulých životoch.
6.9.2.67Je ľahké pohŕdať ako hlúpymi tými, ktorí majú zrejme nižšiu inteligenciu, ale bolo by dobré uvedomiť si, že sme boli kedysi na rovnakej úrovni. Teória znovuzrodenia nás učí tolerancii.
6.9.2.82„Mimovoľne si pamätám a využívam opäť svoje vlastné schopnosti z predchádzajúceho vtelenia. To je možné iba preto, že som myseľ. Iba myseľ môže pokračovať sama o sebe. Schopnosti v akomkoľvek obore sa nemôžu objaviť z ničoho. Jednotlivec, ktorý ich prejavuje, ich opakuje zo svojej hlbšej pamäti...“
6.9.2.89,„Schopnosť dôjsť do styku s Nadja existuje u všetkých ľudí; je univerzálna. Ale nie je na rovnakom stupni. Pre tých, ktorí môžu prijať náuku o znovuzrodení, môžu v nej nájsť vysvetlenie tejto nerovnosti.“
6.9.2.93Samotná prirodzenosť reinkarnácie bráni komukoľvek, aby ju úplne dokázal. Ale neexistuje iná teória, ktorá je tak logická, aby nám pomohla chápať našu evolúciu, minulosť, schopnosť, génia, charakter a nerovnosť; a žiadna iná nie je tak užitočná, aby nám pomohla riešiť veľký problém, prečo tu na svete vôbec sme...
6.9.2.95,Reinkarnácie, ktoré predchádzali tejto prítomnej inkarnácii, prispievajú k jej charakteristikám a pomáhajú vytvárať udalosti. Ale to neznamená, že poskytujú všetky charakteristiky a udalosti. Niektoré sa vyvíjajú z vonkajších faktov a vnútorných reakcií prítomného zrodenia.
6.9.2.99Chovanie človeka, pokiaľ žije, prispeje k druhu tela a prostredia, ktoré nabudúce dostane, rovnako ako aj jeho myslenie a cítenie. Ťažíme zo života a postupujeme vyššie alebo zostupujeme nižšie, ako žiaci v základnej škole.
6.9.2.101Kde je životopis nejakého človeka, ktorý je viac než zlomkovitý, dogmatický a zaujatý? Keďže bez pozadia obrazov z predchádzajúcich životov v iných telách je materiálov oveľa menej, než sa domnieva ten, kto ich zhromažďuje.
6.9.2.102Človek môže zažívať pocit straty, keď nezískal späť stupeň vedomia, získaný v predchádzajúcich inkarnáciách.
6.9.2.110Pocit dôverného vzťahu z niekým, koho stretávame po prvýkrát, pocit nedefinovateľného a neurčitého poznania, ktoré niekedy máme, môže mať rôzne významy. Ale jedným z nich je ozvena spomienky na predchádzajúci styk v minulom zrodení.
6.9.2.129Len ak človeka opustí s konečnou platnosťou túžba po opakovanej osobnej existencii, je skutočne blízko bodu, kde dokonca i malá snaha vytvára v tomto hľadaní veľké výsledky. Ale únava z otáčajúceho kola znovuzrodenia neprichádza ľahko.
6.9.2.139Ak je nové zrodenie novou príležitosťou získať duchovnú skúsenosť, je taktiež novou príležitosťou dopustiť sa chýb a získať necnosti.
6.9.2.143Keď sa pozeráme na ohavné zlo a hlúposť vo svete, zdala by sa naivná a beznádejná snaha veriť, že ľudský charakter sa vôbec niekedy stane lepším, než bol a stále je. Ale fakt reinkarnácie s jeho obrovskými možnosťami túto nádej kriesi.
6.9.2.144Ak sa pozeráme späť na dlhú radu pozemských životov, ktoré prináležia k našej minulosti, sme znova uchvátení vrcholnou múdrosťou Prírody a vrcholnou nutnosťou princípu opakujúceho sa vteľovania. Ak by bol len jeden jediný stále trvajúci pozemský život, náš pokrok by musel skončiť, boli by sme zavalení vlastnou minulosťou a nemohli by sme podstupovať novými smermi... Bez týchto prestávok v našich životných postupnostiach, bez výhod nového prostredia, bez odlišných pomerov a nových kontaktov, by sme sa nemohli nikdy pozdvihnúť ku stále vyšším úrovniam, ale stagnovali by sme stále alebo by sme spadli na nižšiu úroveň.
6.9.2.160,Opakujeme tieto príchody na zem v neustálom procese a dlhom kolobehu času. Ale porovnajte to so samotným životom bez počiatku a bez konca. Čo to ale je iné, než zlomok v zlomku okamihu?
6.9.2.165„Musíme sa stať v skutočnosti tým, čím sme potenciálne; všetky naše znovuzrodenia sú nevyhnutnou súčasťou tohto procesu.“
6.9.2.210Kým nenájde svoje Nadja, žiadny človek nemôže uniknúť návratu do pozemského života. A to zostáva pravdou, nech svet miluje alebo je ním znechutený.
6.9.2.212„Prichádzame späť na túto našu Zem a nie na nejakú inú, pretože to je tu, kde zasievame semená myslenia, cítenia a činnosti, a preto je to tu, kde musíme zožať ich plody. Príroda je usporiadaná a spravodlivá, dôsledná a nepretržite existujúca.”
6.9.2.214...Má byť celá nesmierna inteligencia tohto vesmíru, ktorá dala zrod nám, nášmu nepatrnému zlomku, od nás navždy odlúčená? Nie! Budeme žiť znova, znova zomrieme a budeme sa znova vracať, kým sme nesplnili božský účel, ktorý nás sem priviedol.
6.9.2.221,Keby bolo možné získať spásu v nefyzických svetoch, nenarodili by sme sa na tomto svete. Sme tu preto, lebo pri súčasnom stave pokroku, by sme nikde inde nenašli správne prostredie na dozretie tých kvalít, ktoré nás búdú viesť ďalej ku tomuto konečnému cieľu.
6.9.2.222Konečný smer evolúcie, ako teraz vieme, je prostredníctvom osobnosti a tým že z nej vyjdeme. Nájdeme sa zase vo vyššej individualite, v duši. Aby sme toto dosiahli, musia byť nižšie charakteristiky pomaly odhadzované. V tomto zmysle odumierame pozemskému jastvu a rodíme sa znovu vo vyššom jastve. To je jediná skutočná smrť, ktorá nás očakáva.
6.9.2.223Dokonca aj tí, ktorí majú dobré úmysly a sú zameraní duchovne, robia v živote mnoho chýb preto, že nemôžu vidieť neblahé výsledky, ku ktorým ich zlé rozhodovanie a činy nutne musia viesť. Iba skúsenosť môže viesť k ich náprave a iba reinkarnácia môže poskytnúť dostatok skúseností.
6.9.2.226Life in the flesh is a gift if we are using it rightly but it becomes a curse if we are not. Every incarnation should be used to help one get somewhat farther in doing this job of achieving an Overself-inspired existence.
6.9.2.227
30 jú 2015
5 feb 2016
6 má 2015
30 aug 2017
2 feb 2018
2 jú 2016
16 mar 2015
23 jú 2017
5 má 2017
21 sep 2017
13 feb 2016
20 feb 2016
31 jan 2012
13 jú 2015
14 jan 2018
2 nov 2014
22 nov 2014
9 apr 2017
30 má 2013
9 jú 2016
30 jú 2013
29 mar 2015
13 feb 2015
8 feb 2015
7 aug 2018
18 jú 2011
22 feb 2016
27 má 2016
30 nov 2014
1 jú 2012
18 nov 2014
7 sep 2013
13 aug 2011
15 aug 2011
18 mar 2016
19 apr 2013
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se