The Library
Aj hviezdy musia jedného dňa zaniknúť, oveľa násilnejšie a dramatickejšie ako väčšina ľudských bytostí; pretože aj ony podliehajú zákonom, že čokoľvek čo malo začiatok, musí mať aj koniec.
6.9.1.7Najvnútornejšia bytosť človeka, jeho tajomné Nadja, ho spája s Bohom. Nemení sa časom, ani neumiera rokmi. Je večné.
6.9.1.14Umierať do zániku je jedna vec, ale umierať do inej formy vedomia je niečo celkom iné. Je to to druhé, čo nastane pri odchode životnej sily z tela.
6.9.1.21Čo človek podstupuje vo svojom fyzickom živote sa zdá tak skutočné, tak trvalé a tak dôverné - nič menej je to iba krátka epizóda v nemerne širšom rozpätí jeho kozmického cyklu.
6.9.1.25Vnútorná práca filozofie vedie k oslobodeniu od strachu zo smrti, či už od smrti, ktorá prichádza normálne starnutím, alebo tej, ktorá prichádza násilne vojnou.
6.9.1.32Pokiaľ človek načúva iba svojmui malému egu a dovolí , aby hlas Nadja zostal nepočutý a nerozpoznaný, potiaľ mu jeho vychytralosť a opatrnosť budú málo platné na konci, kedy musí opustiť telo a myseľ sa musí vrátiť do svojej vlastnej, patričnej sféry.
6.9.1.35Príde čas, keď by sa múdry človek, ktorý intuitívne vycíti alebo na lekárskom podklade vie, že vstupuje do posledných mesiacov alebo rokov svojho života, mal pripraviť na smrť. To samozrejme vyžaduje stále viac sa sťahovať zo svetského života. Svetské činnosti, túžby, pripútanosť a radosti musia viac a viac ustupovať pokániu, modlitbe, uctievaniu, asketizmu a duchovnému sústredeniu. Je čas na návrat domov.
6.9.1.37My, ktorí sa nachádzame vo veku zvanom staroba, s krehkými kosťami a ochabnutým telom, so zvráskavenou tvárou a šedivými vlasmi, to môžeme považovať za deprimujúcu skúsenosť. Ale rovnako ako na každú inú situáciu v živote sa na to možno pozerať iným spôsobom – napríklad ako na vyrovnanie toho čím trpíme. A to znamená zhrnúť lekcie celého života a pripraviť sa na nasledujúcu inkarnáciu, takže až nastane, budeme lepšie vykonávať nutnú prácu na sebe.
6.9.1.44Existuje časť človeka, ktorá nemôže zomrieť, nemôže zaniknúť. Ale tá sa nachádza veľmi hlboko vo vnútri. Mudrc sa s ňou stretáva pred telesnou smrťou a učí sa zakotviť v nej svoje vedomie. Ostatní sa s ňou stretávajú v niektorej fáze posmrtného stavu.
6.9.1.49Keď príde stanovený čas, telo je odložené, ale myseľ zostáva, prejde rôznymi skúsenosťami a nakoniec zaspí. Po čase sa prebudí hlboko osviežená. Potom staré sklony pomaly ožívajú a myseľ sa vracia na tento svet, obliekajúc nové telo v novom prostredí.
6.9.1.51Smrťou prijíma vedomie nový stav, ale neprechádza do obyčajnej prázdnoty. Nerozpadne sa s fyzickým mozgom na prach.
6.9.1.57...Nie je to zánik, čoho by sme sa mali báť, lebo ten nenastane, ale skôr zla vo svojich vlastných dušiach a bolesti, ktorá ono zlo sprevádza ako jeho následok, tak ako tieň doprevádza človeka v slnečnom svetle.
6.9.1.58,Život medzi inkarnáciami pozostáva zo stavu podobnému snu, za ktorým nasleduje obdobie podobajúce sa hlbokému spánku.
6.9.1.61S pochopením života v tele prichádza poznanie toho, čo je život bez tela, to jest smrť. Obe sú existenciami Mysle, ktorá je ich realitou.
6.9.1.64Skryť sa za pominuteľným snom života, tam existuje svet trvalej skutočnosti. Všetci ľudia sa prebudia v okamihu smrti, ale len málo z nich je schopných odolať, aby ihneď neupadli do astrálneho sna. Je to tých pár ľudí, ktorí sa usilovali o to, aby odumreli svojim nižším Ja, kým ešte žili. Sú to tí mystici, ktorí vstúpia do Skutočnosti.
6.9.1.66Každé nesplnené prianie pôsobí ako príťažlivá sila, aby nás po každej smrti pritiahla späť na zem.
6.9.1.69Naše problémy sú iba prechodné, zatiaľčo naše duchovné nádeje prežívajú vtelenia a preklenú prestávky medzi zrodeniami.
6.9.1.73Tento snu podobný vývoj po smrti nie je bez hodnoty. Pôsobí v dobe pred každým zrodením ako pripomienka pravého účelu života.
6.9.1.75Telo opúšťame pri prvej smrti a ego pri druhej. Ale to nie je koniec. V Nadja nachádzame svoje posledné bytie.
6.9.1.82Keď nadíde koniec života a človek zhasína ako svieca vo vetre, čo sa ďalej stane, závisí na jeho charaktere, na jeho prevládajúcom vedomí, jeho pripravenosti a na jeho posledných myšlienkach.
6.9.1.83Bol som svedkom, ako niektoré pokročilé duše prechádzali procesom prechodu do inej sféry vedomia, procesom, ktorý nazývame smrťou, a tí okolo seba šírili mentálne slnečné žiarenie, takže trúchliaci, zhromaždení u ich lôžka cítili, akúsi utešujúcu protiváhu ku svojmu prirodzenému ľudskému smútku. Táto skúsenosť im vtisla určitý dojem, že táto všeobecne platná udalosť v Prírode môže byť v skutočnosti zmenou k jasnejšej, šťastnejšej a slobodnejšej existencii.
6.9.1.84Ak existuje nejaká strata vedomia počas zmeny nazývanej smrť, je len krátka, taká krátka alebo kratšia ako nočný spánok. Mnohí z tých, ktorí odišli, ani v tej dobe nevedia, čo sa im skutočne prihodilo a stále veria, že sú fyzicky nažive. Pretože sa im zdá, že sú zdanlivo aj tak schopní vidieť druhých ľudí a počuť hlasy a dotýkať sa vecí ako predtým.Všetky tieto skúsenosti sú však výhradne nehmotné a sú umiestnené vo vedomej mysli, ktorá nemá telesný mozog.
6.9.1.88Smrť mnoho odhaľuje. V tej živej skúsenosti, podobnej snu, ktorá po smrti nasleduje, je každému človeku ukázané, čo skutočne urobil so svojim pozemským životom, čo s ním mal urobiť, a čo s ním urobiť opomenul.
6.9.1.92Práve keď sa život rýchlo stráca, keď smrť je živo prítomná, môže nastať dlho hľadaný, ale málo nachádzaný stav osvietenia a udalosť sprevádzať.
6.9.1.94Existuje určitý okamih, keď človek umiera, a Nadja preberie celý proces, presne ako to robí, keď človek zaspáva. Ale keď človek lpie nedobrovolne a zakoreneným spôsobom na svojej menšej prirodzenosti, potom ho preberie len čiastočne; zostatok zostane uväznený v jeho malosti.
6.9.1.96Je paradoxné, že okamih smrti má automaticky uviesť opäť do života celú minulosť človeka. Musí ju zopakovať celú od počiatku, tentokrát z iného hľadiska, pretože nie je prítomná sebecká, zafarbená a pokrivená činnosť ega. Teraz ju vidí z neosobného a nezafarbeného hľadiska. Inými slovami, vidí skutočné fakty, také aké sú naozaj, čo znamená, že vidí seba takého, aký skutočne je...
6.9.1.113,Bolo by nesprávne vravieť, že keď človek umiera, je prehľad životnej skúsenosti v obrazoch iba mentálnym prenosom z vlastnej situácie človeka do situácie oných osôb, s ktorými bol v kontakte behom života, ktorý práve skončil. Čo sa skutočne stane, je presun z nepravdivého ega do pravého Ja, z osobného do neosobného. Je to pochopenie pravého významu každej epizódy života z vyššieho hľadiska.
6.9.1.114Môžeme ľutovať svoje nerozumné chovanie v živote, svoje pochabé chyby alebo svoje telesné slabosti, ale v oných okamihoch umierania máme príležitosť zomrieť v múdrosti a mieri. Áno, je to príležitosť nám daná, ale musíme si ju vziať tým, že udržujeme svoj pohľad upretý na to najvyššie, čo poznáme.
6.9.1.120Keď už takmer umiera, môže získať potvrdenie viery tak, že umierajúci žiak zbadá prichádzať svojho Boha alebo guru alebo spasiteľa, aby prevzal alebo viedol jeho dušu do vyššieho sveta.
6.9.1.125Osoby, ktoré sa topili, boli zachránené a prežili, rozprávali o pocite času plynúceho späť a o svojom celom živote, ktorý bol zopakovaný od daného okamžiku k jeho počiatku. To je skúsenosť, ktorá nie je iba ich, deje sa všetkým, ktorí prechádzajú bránou smrti.
6.9.1.126Kto mal to šťastie, že mal v manželstve milujúceho partnera, nemal by nadávať na Osud, ak mu je partner odobraný. Tá istá karma, ktorá tých dvoch zviedla dokopy, prerušila aj ich spojenie. Je to ale iba dočasné. Nie je tu skutočne žiadna strata , pretože v tichých okamihoch hovorí myseľ k mysli. Láska a spoločenstvo vysokej hodnoty budú pôsobiť ako príťažlivá sila, aby ich opäť zviedla dokopy. Mnohí to vyciťujú vnútorným pochopením.
6.9.1.141Existujú žijúci ľudia viditeľní a neviditeľní. Žiadny nie je navždy stratený pre existenciu alebo zničený vo vedomí, ale stratené sú len ich telá.
6.9.1.176Tejto lekcii, že človek nie je telom, sa bude v modernej dobe učiť prostredníctvom jeho logicky uvažujúcej inteligencie tak, ako sa učilo v skorších dobách prostredníctvom jeho viery, založenej na citoch.
6.9.1.179Existujú dva druhy nesmrteľnosti (pokiaľ nižšie Ja ovláda vedomie): za prvé, “nekonečná” evolúcia ega, vyvíjajúceho sa postupne všetkými svojimi rôznymi prejavmi a za druhé, rýdza nesmrteľnosť vlastného nemenného Skutočného Ja – Nadja, ktoré je navždy základom a udržuje ego.
6.9.1.181,... Rozdielnosti a nespravodlivosti, ktoré mnohých trápia, sú všetky skôr alebo neskôr vyrovnané zákonom vyrovnania (karmou). Každá osoba dostane na oplátku presne to, čo vydá; tak existuje spravodlivosť vo svete napriek zdanlivému opaku...
6.9.1.181,Osobný človek prežije smrť, ale nebude nesmrteľný. Ono „ja“, ktoré prežíva telo, bude samo jedného dňa prežité hlbším „Ja“, ktoré človek ešte musí nájsť.
6.9.1.183Život, ktorý je v nás, odchádza pri smrti do života, ktorý je vo vesmíre. Tam je bezpečný rovnako ako bol v nás. Nie je stratený. Potom sa objaví znova v inej forme, v inom tele.
6.9.1.187
23 jan 2017
21 jú 2012
23 jú 2011
26 aug 2016
2 má 2018
22 jan 2015
20 jan 2015
15 apr 2015
3 mar 2012
29 má 2011
8 aug 2013
22 jú 2011
23 nov 2016
16 má 2014
2 apr 2012
14 jú 2014
9 okt 2011
31 dec 2013
16 aug 2017
5 aug 2017
31 aug 2017
28 nov 2012
20 má 2018
3 jan 2011
9 aug 2011
31 okt 2016
13 aug 2018
20 nov 2011
16 sep 2015
27 okt 2015
13 feb 2014
2 nov 2013
27 jú 2018
12 jan 2011
14 má 2016
29 má 2016
31 má 2017
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se