The Library
Všetko, na čo si spomenieme, je myšlienkou vo vedomí. To sa vzťahuje nielen na objekty, udalosti a miesta. Vzťahuje sa to aj na osoby vrátane seba, toho, na ktorého spomína, ”ja”, ktorým bol. To znamená, že moja vlastná osobnosť, ktorú nazývam ja, bola v minulosti myšlienkou, akokoľvek silnou a akokoľvek vytrvalou. Ale minulosť bola kedysi prítomnosťou. Preto nie som o nič menej myšlienkou teraz. Vzniká otázka, čo som mal vtedy a čo stále mám nezmenené, presne to isté. Nemôžem to byť ”ja” ako osoba, lebo tá je zakaždým nejakým spôsobom odlišná. Je to a môže to byť len ”Ja” ako vedomie.
6.8.2.3Zdá sa, že telom, myšlienkami a citmi ego dovršuje seba ako bytosť. Ale odkiaľ dostávame tento pocit ”ja”? Existuje len jediná cesta, ako sa dozvedieť odpoveď na túto otázku: cesta meditácie. Tá sa ponára hlboko pod tri uvedené zložky a preniká do tej najspodnejšej časti, ktorá – ako zisťujeme – nie je ničím zvláštnym – je len pocitom bytia. A to je ten skutočný zdroj predstavy ”ja”, pocitu seba. Bohužiaľ! Zdroj sa bežne sám neodhaľuje a tak žijeme len v jeho projekcii, v egu. Sme spokojní s tým, že sme malí, pričom by sme mohli byť veľkí.
6.8.2.6Idea jastva vstupuje po prvýkrát do vedomia, keď sa dieťa stotožňuje s telesnými pocitmi a neskôr keď pridáva emocionálne pocity. Ešte neskôr sa idea rozširuje logickými myšlienkami a nakoniec sa zavŕši odhalením individuality.
6.8.2.10Ak analyzujeme ego, zistíme, že je zbierkou minulých spomienok, zachovalých zo zážitkov a budúcich nádejí alebo obáv, ktoré zážitky predvídajú. Ak sa Snažíme ho uchopiť, izolovať ho, zistíme, že neexistuje v prítomnom okamžiku, iba v tom čo už minul alebo má nastať. V skutočnosti nikdy neexistuje v TERAZ, ale len sa zdá, že to tak je. To znamená, že je ego prelud bez podstaty, klamná predstava.
6.8.2.14Naše pripútanie k egu je prirodzené. Vzniká preto, že sme nevedome pripútaní k tomu, čo je za ním, k Nadja. Lenže my sme kvôli nevedomosti zavádzaní k tomu, aby sme sa naplno sústredili na zdanlivé ,,ja” a úplne ignorovali neviditeľné trvalé Ja, ktorého ego je len pominuteľným tieňom. To ,,ja”, ktoré sa chveje alebo raduje v časovom slede nie je skutočným ,,ja”.
6.8.2.18Keď prehlasujeme, že ego je imaginárna súcnosť, mienime tým, že neexistuje ako reálna súcnosť. Cez to všetko však existuje ako myšlienka.
6.8.2.32Ego je zbierkou myšlienok obiehajúcich okolo pevného ale prázdneho stredu. Ak by im zvyky množstva reinkarnácií nedali silu a vytrvalosť, mohli by byť zrušené. Skutočnosť – MYSEĽ by sa potom mohla sama odhaliť.
6.8.2.37Nie je to iba tým, že človek nepozná svoju duchovnú prirodzenosť, ale – čo je horšie - udržuje mylnú predstavu o svojej vlastnej prirodzenosti. Zamieňa tieň – ego – za podstatu – Nadja. Zamieňa účinok – telo – za príčinu – Ducha.
6.8.2.39Ego je konštrukcia, ktorá bola vybudovaná v predchádzajúcich životoch zo sklonov, zvykov a skúseností podľa určitého vzoru. Ale nakoniec celá záležitosť nie je ničím než myšlienkou, i keď silnou a trvajúcou myšlienkou.
6.8.2.44... „Ja“ nemôže byť oddelené od svojich myšlienok, pretože je z nich vytvorené.
6.8.2.46,Pretože toto vedomie vyžiarené z Nadja sa samo viaže tak plne a tak trvalo na rady myšlienok, ktoré sú koniec koncov jeho vlastnými výtvormi. Stotožňuje sa samo s iluzórnym egom, vytvoreným činnosťami myšlienok a zabúda na svoj väčší, menej obmedzený pôvod.
6.8.2.47Od detstva do dospelosti prechádza človek v sebe, vo svojom tele, pocitoch a myšlienkach z jednej zmeny do druhej. Idea jeho samého, jeho osobnosti, sa mení s tým. Kde a čo je ono „ja“, ak nemá neprerušovanú celistvosť?
6.8.2.54Sklony a zvyky, fyzické a mentálne činnosti, ktoré sme so sebou priniesli zo svojej vlastnej minulosti, sa usadia a stuhnú v tom, čo nazývame svojim osobným jastvom, svojou individualitou, svojím egom. Avšak život nedovolí, aby táto kombinácia bola viac než dočasná a ideme ďalej a meníme sa s časom. Stotožňujeme sa opäť s každou z týchto zmien, avšak vždy si myslíme, že to sme skutočne my. Iba keď stíšime tieto činnosti a opustíme tieto zvyky na krátke obdobie meditácie, naozaj po prvýkrát odhalíme, že predsa len netvorí naše pravé jastvo. Potom vidíme, že sú našim nepravým jastvom, pretože vtedy odhalíme vnútorné bytie, ktoré je skutočným Jastvom, a ktoré oni zakrývajú a prekrývajú. Beda! Taká silná je ich vekmi stará moc, že im skoro dovolíme, aby nad nami opäť uplatňovali svoje tyranské spôsoby a znovu sa čoskoro staneme obeťami veľkej ilúzie ega.
6.8.2.56Ego, ktorého sme si vedomí, nie je to isté ako myseľ, prostredníctvom ktorej sme si vedomí. Ten, kto vytrvá, pokiaľ toto nepochopí, otvára prvé dvere príbytku duše.
6.8.2.65Telo je v skutočnosti objektom pre myseľ, ktorá je jeho subjektom; a objektom sa taktiež stáva nie len telo, ale čokoľvek čo ego myslí alebo pociťuje. Je menej ľahké vidieť a do konca nutnejšie pochopiť, že toto ego, tento subjekt je samo objektom pre vyššiu časť mysle.
6.8.2.67Všade kde existuje ľudské vedomie, kde existuje mysliteľ, tam existujú tiež jeho myšlienky. Subjekt a objekt sa spájajú, aby umožnili vedomú existenciu nejakého ega, nejakého „Ja“, jak v bdelom stave, tak v stave snov.
6.8.2.72Ego je objekt. Myseľ pozná iba objekty. Preto človek, ktorý pozná iba ego, nepozná seba.
6.8.2.74
28 jú 2013
25 jú 2013
15 sep 2016
24 feb 2015
27 jan 2012
1 apr 2018
16 mar 2014
27 jan 2016
25 jan 2014
30 okt 2016
18 jan 2015
2 jan 2016
5 jan 2014
3 okt 2016
6 nov 2015
30 mar 2016
4 apr 2017
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se