The Library
Onen prvok vo vedomí človeka, ktorý mu umožňuje poznávať, že existuje, ktorý spôsobuje, že vyslovuje slová ,,ja som”, je duchovný prvok, ktorý tu nazývame Nadja. Je to skutočne jeho základné jastvo, pretože sú z neho odvodené ony tri činnosti- myslenie, cítenie a chcenie- sú vlnami, ktoré sa z neho rozširujú, sú prívlastkami a činnosťami, ktoré ku nemu patria. Ale tak, ako bežne myslíme, cítime a jednáme, nevyjadrujú tieto činnosti Nadja, pretože sú riadené odlišnou súcnosťou, osobným egom.
6.8.1.1Zdroj múdrosti a sily, lásky a krásy je v nás, ale nie v našom egu. Je v našom vedomí. Jeho prítomnosť nám poskytuje vedomý kontrast, ktorý nám umožňuje hovoriť o egu ako by bolo niečím úplne rozdielnym a nezávislým: je to pravé Ja a ego je iba ilúziou mysle.
6.8.1.2Je pravda, že väčšina ľudí sa necháva klamať nesprávnou totožnosťou?
6.8.1.3,Ego je nakoniec len myšlienkou. Svoju zdanlivú skutočnosť odvodzuje z vyššieho zdroja. Ak vynaložíme vnútorné úsilie a pátrame po jeho pôvode, odhalíme nakoniec Myseľ, z ktorej táto myšlienka vznikla. Táto Myseľ je Nadja. Toto pátranie je Cesta. Sebaizolovanie myšlienky z mysle, ktorá umožňuje jej existenciu, je egoismus.
6.8.1.9What he takes to be his true identity is only a dream that separates him from it. He has become a curious creature which eagerly accepts the confining darkness of the ego's life and turns its back on the blazing light of the soul's life.
6.8.1.10Ohromujúcim protikladom života človeka je, že hoci v sebe nosí božstvo, je si len vedomí jeho opaku, ktorý s nezmenšenou silou sleduje.
6.8.1.15Osobné ego odvodzuje svoje vlastné svetlo vedomia a silu konať z Nadja.
6.8.1.23Pravé ja človeka je ukryté v strede jadra pokoja, v strede vákua ticha. Toto jadro, toto vákuum zaberie svojim rozmerom len špičku špendlíka. Všade naokolo je kruh myšlienok a túžob, ktoré tvoria predstavované jastvo, ego. Tento kruh neustále kvasí novými myšlienkami, stále sa mení novými túžbami a striedavo šumí radosťou alebo stoná zármutkom. Zatiaľ čo stred je vždy v pokoji, kruh okolo nie je v pokoji nikdy; zatiaľ čo stred poskytuje mier, kruh ho ničí.
6.8.1.32Nadjá-vedomie sa odráža v egu, ktoré si potom predstavuje, že má vlastné pôvodné a nie odvodené vedomie.
6.8.1.33Odpoveď na otázku ”Čo som ja?” je ”Božská duša”. Táto duša je spojená s Bohom a je v ňom zakorenená. Ale to nás nerobí rovnocenných s Bohom. Tí, ktorí to hovoria, používajú reč nedbalo.
6.8.1.38Ego musí existovať, pretože je nutné, aby bolo činné v tomto svete; ale nie je potrebné, aby človeka viedlo výhradne ego. Existuje taktiež iné, vyššie Ja.
6.8.1.39”Nie Descartov výrok ”Myslím, teda som”, ale mystikove ”Duša je vo mne, teda som”, pretože Descartove ”ja” je relatívne a premenlivé, kým mystikove je absolútne a trvalé.
6.8.1.47….Nie je logické, že keď je myseľ človeka plná jeho ,,ja” až ním prekypuje, nemôže tu byť žiaden priestor pre to, čo ju presahuje - pre Nadja?
6.8.1.52,Osobné ja je vo mne. Neosobné Ja alebo Nadja je taktiež vo mne. Môžeme reagovať nesprávne prostredníctvom obmedzeného pohľadu ega - alebo môžeme poznať Nadja.
6.8.1.54Tí, ktorí venujú každý deň príliš málo minút myšlienkam a spomienke na vyššie Ja alebo meditácii o ňom, nemôžu spravodlivo požadovať duchovnú odmenu neúmernú tomu, čo sami dali.
3.8.1.54Základný veľký omyl, ktorý musíme odstrániť, je bežný omyl – prijímame fyzické telo ako skutočné jástvo, zatiaľ čo je iba výrazom a priechodom, nástrojom a nositeľom jástva.
6.8.1.59V každom človeku existuje niečo, čo hovorí ,,ja“. Je to telo? Obvykle si to človek myslí. Ale ak by mohol spraviť hlbšiu analýzu zistil by, že ho vedomie odvádza preč od myšlienky tela, do seba samého. Tam by v čistej existencii vedomia našiel odpoveď na svoju otázku „Kto som ja?“
6.8.1.69Toto vedomie, sila alebo pocit v ňom, ktoré sa samo nazýva ja, má svoju najvnútornejšiu časť v tom, čo ho pozoruje, v Nadja.
6.8.1.70Každý môže súhlasiť s tvrdením, že jeho fyzické okolie nie je ním samým, avšak aby dal svoj súhlas rovnako pravdivému tvrdeniu, že ani jeho myšlienky nie sú ním samým, to už vyžaduje silnú bystrosť.
6.8.1.71Všetci myslíme, zažívame, cítime a stotožňujeme sa s ,,ja”. Kto ale skutočne vie, čo to je? Aby sme to poznali, musíme hľadieť do mysle, nie na to, čo obsahuje, ako to robia psychológovia, ale na to, čo je sama v sebe. Ak vytrváme, môžeme nájsť ,,Ja” za ,,ja”.
6.8.1.73Bolo by chybné veriť, že existujú dve oddelené mysle, dve nezávislé vedomia - jedno nižšie, ego-myseľ a druhé vyššie, Nadja-myseľ - s jednou mysľou, ktorá sama nepozorovaná pozoruje tú druhú. Je to jedna nezávislá osvetľujúca myseľ a všetko ostatné je iba obmedzenou predstavou v nej. Ego je sériami myšlienok na nej závislých.
6.8.1.74Ako to, že som – a viem, že som – podstatne rovnakým človekom dnes ako včera, že si pamätám udalosti pred rokom? Odpoveďou musí byť, že vo mne existuje trvalé jástvo, alebo bytie, alebo myseľ, odlišné od jeho myšlienok alebo skúseností.
6.8.1.97Ani hlboký spánok, ani otras mozgu nám po svojom skončení nezabráni znovu nadobudnúť pocit ”ja”.
6.8.1.98Ak hľadáme svoje jástvo v tomto zmätku protichodných inštinktov a meniacich sa sklonov, nájdeme len zmätok. Tieto veci sú obsahom vedomia, nie schopnosťou vedomia.
6.8.1.99Dokonca ani voja po strelnej rane, ktorý utrpel takmer totálnu stratu pamäte, ktorý zabudol na svoju osobnú totožnosť a osobnú minulosť, neutrpel stratu vedomia – že existuje. Jeho staré myšlienky a predstavy zmizli prechodne a možno aj trvale, ale myseľ existuje ďalej sama o sebe.
6.8.1.100Osobné ego človeka sa vytvára z neosobného života vesmíru, tak ako sa tvorí vlna z oceánu. Zviera, spútava a ohraničuje onen nekonečný život na malú konečnú oblasť. Vlna robí taktiež to isté oceánu. Ego zabraňuje vstupu takému množstvu sily a inteligencie, ktorá je obsiahnutá v Univerzálnom Bytí, že sa zdá, že patrí k celkom rozdielnemu a úplne nižšiemu poriadku existencie. Taktiež vlna, pretože sa vytvára len na povrchu vody, nenaznačuje svojou nepatrnou veľkosťou obrovskú hĺbku, šírku a nesmiernosť obsahu vody pod ňou…
6.8.1.102,Je smiešne, ak si časť mysli, ktorá je len v osobnom vedomí, egu, trúfa popierať Myseľ-samú-v-sebe – svoj vlastný samotný Zdroj. Lebo ego je uzavreté v tom, čo zažíva a pozná – vo veľmi obmedzenej oblasti.
6.8.1.103Keď hovoríme, že oddelenosť je veľký hriech, netýka sa to nášho vzťahu k ostatným ľudským bytostiam. Týka sa to toho, že sme sa sami v myslení oddelili od svojho vyššieho Jastva.
6.8.1.107Samotnú schopnosť žiť čerpáme z Nadja, samotnú silu myslieť tiež z tohto zdroja. My však obmedzujeme schopnosť a silu na malú, úlomkovitú väčšinou fyzickú sféru. V tomto väzení ego sedí usadené na tróne, obsluhované našimi zmyslami a uspokojované našimi myšlienkami.
6.8.1.110Obmedzený zlomok vedomia, ktorý je touto osobou, ktorou som, skrýva vo svojom jadre veľké tajomstvo života.
6.8.1.111Myšlienky vyvstávajú a klesajú na povrchu vedomia ako vlny v oceáne. Myšlienky i vlny znovu miznú do svojho zdroja. Ego je súhrnom silno udržiavaných myšlienok, ktoré majú za sebou dlhú minulosť. Tak sa neskôr aj ono rozpustí v Univerzálnej Mysli...
6.8.1.114,...Osobné Jastvo je individualizáciou tejto mysle. Nevynorilo sa z ničoho, a preto, keď umiera sa nemôže vrátiť do ničoho; umiera do tejto žijúcej Univerzálnej Mysle, je ňou vstrebané.
6.8.1.114,Nižšia časť ľudskej mysle, ktorá kalkuluje, analyzuje, kritizuje, kára a organizuje, je tou časťou, ktorá nepozná božské princípy, a preto sú jej plány často márne.. Človek sa nemusí obmedzovať na nižšiu myseľ a keď to pochopí a odovzdá svoju budúcnosť do rúk Boha, potom budú jeho skutočné potreby uspokojené.
6.8.1.117Iróniou života je, že človek môže jasne vidieť fyzické ego, ale to, na čom je jeho existencia závislá- Nadja, to nevidí. Preto zanedbáva alebo nevenuje patričnú pozornosť Nadja, ktorú ono potrebuje a tým stráca mnohé z príležitostí, ktoré reinkarnácia ponúka, aby urýchlila jeho vnútorný vývoj.
6.8.1.119Egocentrické hľadisko prostých ľudí nie je konečné. Jedného dňa dorastú ku kozmickému hľadisku.
6.8.1.120Čo zisťujeme ako vlastnosti ega, je odrazeným, obmedzeným a meniacim sa obrazom toho, čo nachádzame v Nadjá. Ako ich vlastná existencia, tak aj ich vlastná prirodzenosť závisia nakoniec na Nadjá.
6.8.1.128Akokoľvek zle zrkadlíme Nadja vo svojej osobnosti, akokoľvek slabý a pokrivený je tento odrazený obraz, stále je odrazom. Je v možnostiach všetkých tento odraz zlepšiť a v možnostiach niekoľkých ľudí je učiniť ho dokonalým.
6.8.1.129Ak by sme tento pocit ,,jastva”, ktorý je za všetkým čo myslíme, vravíme a konáme, mohli pevne uchopiť a ak by sme ho tým mohli oddeliť od myšlienok, cítenia a fyzického tela, zistili by sme, že je zakorenený vo vyššej Sile za celým svetom, a že je s ňou spojený.
6.8.1.134Vedomie ega je nesmierne obmedzené, je to oslabená ozvena Vedomia Nadja. Stále sa mení a nakoniec sa vytratí, zatial čo to Druhé je stále rovnaké a nesmrteľné. Ale ego sa vyčleňuje z tohoto Vedomia Nadja a musí sa k nemu vrátiť, a tak spojovací článok existuje. A naviac existuje zároveň možnosť dobrovoľného a úmyselného návratu.
6.8.1.135Ľudské ego by sa behom procesu, ktorý nazývame umieranie, úplne nemohlo stotožňovať s pocitom oddeľovania sa od tela, keby nebolo samo vyžarovaním Nadja.
6.8.1.136Osobnosť je zakorenená v Nadja. Preto jeho vlastná sila a činnosť zrkadlí, aj keď nepatrne, slabo a pokrivene, niektoré z vlastných prívlastkov Nadja.
6.8.1.139Vyjadrené dôvernejším náboženským jazykom môžeme povedať, že Boh vložil niečo zo seba do každého z nás. Ale je to tam len ako potenciál; my musíme vyvinúť nevyhnutné úsilie, aby sme si toho boli čoraz viac a viac vedomí.
6.8.1.140„Ja“ ega je udržované, „Ja“ božskej bytosti je duchovným jastvom. Prvé skutočne odvodzuje svoju realitu z druhého a druhé prežíva, keď prvé umiera.
6.8.1.142...Ľudia niekedy zachytia záblesk tohto druhého jástva, ktoré je ale ich skutočným, vlastným, najlepším jástvom, a ktoré sa nedosahuje postupne, pretože je večne prítomné
6.8.1.143,As egos they are certainly individual lives and beings. Their separateness is unquestionable. But as manifestations of the One Infinite Life-Power, their separateness from It is a great illusion.
6.8.1.144...Navonok sa všetci líšia, ale v najhlbšom základe vedomia sú všetci rovnakí.
6.8.1.156,Ako sa môže človek naplno prejaviť, pokiaľ sa úplne nevyvinie? Duševný vývoj, ktorý vyžaduje, aby sa vzdal ega, prebieha súčasne s mentálnym vývojom, ktorý vyžaduje, aby ego zdokonalil.
6.8.1.158Navzdory všetkým rečiam opovrhujúcim egom nie je chybné, ale chválihodné vyvíjať tú najlepšiu osobnosť, ktorú človek môže vyvinúť a potom ju používať. Jej charakter musí byť očistený, jej vášne ovládnuté, jej slabosti prekonané a jej nevedomosť rozptýlená. Môžu byť nastolené nové klady a vyvinutá nová sila. Človek môže potom takúto osobnosť lepšie používať – pre svoj vlastný prospech a pre službu iným – a to by mal.
6.8.1.159Prišli sme na túto zem, aby sme postupne pochopili sami seba.
6.8.1.162Ak prestane hľadieť na svoj vlastný život z obmedzeného stanoviska svojho malého ega a miesto toho na neho hľadí zo širokouhlého stanoviska svojho umiestnenia v reinkarnačnom cykle vývoja, jeho život sa naplní novými významami, obohatenými vyššími hodnotami. Uvádzať svoju osobnú ideu do súladu so Svetovou Ideou sa potom stane ako jeho povinnosťou tak jeho šťastím.
6.8.1.169Nie je to irónia že Nadja premieta ego tak ďaleko, až zaprie svoj zdroj a potom nekonečne dlho čaká, až sa mu ego samo odovzdá?
6.8.1.170Až keď sa rozvinuli fyzické, intelektuálne, estetické a duchovné schopnosti ega, je správny čas k zriekaniu sa, nie skôr. Ale sebeckosti a nedisciplinovanosti ega by sme sa mohli a mali zriekať kedykoľvek.
6.8.1.172Keď ego odhalí, že je súčasťou celku, prestane prirodzene žiť len pre svoje vlastné dobro a začne žiť tiež pre všeobecné dobro.
6.8.1.173Ak sú počiatočné skúsenosti života určené, aby vyvinuli ego z primitívneho animálneho do plne ľudského stupňa, neskoršie skúsenosti majú za cieľ presvedčiť človeka, aby ponúkol svoje ego Nadja ako obeť.
6.8.1.174Najvyšší cieľ hľadania nie je osvietenie, získané zničením ega, ale skôr jeho zdokonalovaním. Je to činnosť egoizmu, ktorá má byť zničená, a nie to čo ho vykonáva. Vláda ega má zmiznúť, nie ego samotné.
6.8.1.189...Keď skúmame ego, zistíme, že je komplexom tela a myslenia, fyzických zmyslov a mentálnych sklonov...
6.8.1.196,... Úplne zničiť ego by nutne znamenalo zničiť fyzické telo, ktoré je jeho súčasťou, a odstrániť jeho špeciálnu individualitu, ktorá ho oddeľuje od ostatných. To nie je možné urobiť, ale čo sa urobiť dá, je podriadiť ego vyššiemu Ja, spraviť z neho poslušný nástroj vyššej vôle.
6.8.1.197,Snáď jedného dňa napíše nejaká bystrá myseľ knihu s titulom “Inšpirovaný egoizmus”, aby doviedla ľudí k pochopeniu, že ego tiež má svoje miesto v schéme vecí. Je to malý kruh vnútri väčšieho kruhu Nadja, a ak si tento malý kruh neprestane uvedomovať svoj pravý vzťah k Nadja, môže vo väčšom kruhu trvalo prebývať a pokračovať vo svojich činnostiach.
6.8.1.198...Ego rozhodne nemôže byť zničené, pokiaľ sme v tele a jeho služby potrebujeme, ale môže byť skrotené a zmenené na služobníka, namiesto toho, aby sme mu dovolili zostať pánom...Skutočným nepriateľom, ktorý má byť prekonaný, nie je existencia ega, ale činnosť egoizmu.
6.8.1.206,...Pretože ego a Nadja sa zlučujú a splývajú, avšak zlúčenie neničí schopnosť ega sa vyjadrovať alebo byť aktívne v tomto svete..
6.8.1.207,Pre človeka, v onom vyššom vedomí a s ním zjednotene, je ego jednoducho otvoreným priechodom, ktorým môže prúdiť jeho bytie do sveta, času a priestoru. On ním nie je, ako je tomu u neosvieteného človeka, ale je jeho pomocníkom, poslušným a vyjadrujúcim jeho vôľu.
6.8.1.210Tá časť človeka, ktorá je vo fyzickom svete, ego, musí nakoniec rozpoznať a uctievať svoju vyššiu individualitu, nech akokoľvek nevidenú a neznámu. To vyžaduje rast v priebehu času, rast mnohými znovuzrodeniami.
6.8.1.230Bolo by omylom veriť, že je to Nadja, ktoré sa prevteľuje. Ale jeho výhonok – ego – áno.
6.8.1.232To je to ego, o ktorom si nesprávne myslíme, že je naším skutočným ja. To je to ego, k ktorému nás viaže spomienka. To je tá iluzórna časť našej duálnej osobnosti; to je tá známa časť našej bytosti, len tieň vrhnutý neznámou časťou, ktorá je nekonečne väčšia. Toto ego sa pohybuje od jedného pozemského tela k druhému, z jedného sna do druhého prostredníctvom vidiny existencie, bez prebudenia do reality.
6.8.1.233Bytosť, ktorá žije po smrti vo svete duchov je rovnaké ego, ktoré prebývalo na zemi, vyžarované a zachované tým istým Nadja. V tomto vzťahu sú stále zreteľné a oddelené bytia, i keď sú tak intímne spojené ako rodičia so svojimi potomkami.
6.8.1.236
3 okt 2011
5 sep 2016
1 má 2013
8 feb 2011
3 feb 2012
5 jú 2011
16 má 2011
10 mar 2014
25 nov 2012
20 jú 2013
26 apr 2017
8 mar 2014
28 mar 2014
14 feb 2018
2 jú 2018
4 jú 2013
5 okt 2015
6 mar 2018
3 sep 2017
4 má 2011
2 mar 2016
19 aug 2013
4 okt 2013
19 nov 2013
25 aug 2013
22 mar 2014
11 dec 2013
1 okt 2015
13 apr 2012
27 jan 2017
8 jú 2011
15 mar 2016
12 aug 2016
27 aug 2013
5 apr 2018
3 nov 2012
8 má 2016
30 mar 2014
26 má 2013
7 sep 2015
21 feb 2018
7 aug 2011
11 jú 2015
15 aug 2013
20 sep 2012
16 jú 2013
14 mar 2012
31 okt 2013
8 apr 2015
12 jú 2018
4 aug 2013
24 má 2018
28 má 2013
14 okt 2015
25 okt 2011
2 okt 2017
25 jú 2013
4 feb 2014
4 apr 2012
11 okt 2017
26 nov 2013
8 jú 2015
19 nov 2015
26 feb 2011
30 apr 2012
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se