The Library
Nie je to iba intelektuálne cvičenie. Je tu tiež potrebná celková zbožnosť a oddanosť a uctievania získané v náboženstve. Neustále sa musíme modliť k Duši, aby sa odhalila.
4.4.4.5Keď premýšľanie dokončilo svoju najlepšiu prácu, dosiahlo svoj najjemnejší bod, malo by sa upokojiť a ustáliť vo svojej činnosti. Ak všetko ostatné pripravilo cestu, bude myseľ pripravená vstúpiť do ticha, prijať to, že ju Nadja prevezme.
4.4.4.6Tento zvyk vytrvalej dennej úvahy o veľkých pravdách, vytrvalého premýšľania o povahe alebo prívlastkoch Nadja je veľmi prospešný. Čisto intelektuálne myšlienky začnú nadobúdať podobu tepla, života a sily.
4.4.4.17Nadja berie myšlienky hľadajúceho o Nadja, akokoľvek sú obmedzené a vzdialené, a vedie ich bližšie a bližšie ku svojej vlastnej vysokej úrovni. Takéto osvietené myslenie nie je také isté ako obyčajné myslenie. Jeho kvalitatívna výška a mystická hĺbka sú nesmierne nadradené. Vtedy keď myšlienky hľadajúceho už nemôžu ísť ďalej, dotkne sa ich Milosť Nadja a umlčí ich. V tom okamihu on vie.
4.4.4.18Knihy, ktoré žijú, sú tie, ktoré boli napísané z hlbokého spojenia s pravým jastvom, tými ľuďmi, ktorí premohli svoje nepravé jastvo. Jedna takáto kniha má cenu tisícok kníh napísaných iba z intelektu alebo iba z nepravého ega. Urobí viac dobrého, viacerým ľuďom, viac rokov. Študent totiž môže používať takúto prácu ako základ pre meditačné cvičenia. Jej prehlásenia, jej idey, by mal vyberať jednu po druhej, vkladať ich do ohniska, aby na nich myseľ mohla pracovať.
4.4.4.19Myšlienka na Nadja môže ľahko otvoriť bránu do jeho vedomia.
4.4.4.28...Začnite sa pýtať seba: ,,Kto som ja?” a keď pochopíte, že vaša nižšia prirodzenosť nemôže byť skutočne vami, pýtajte sa ďalšou otázkou: ,,Čo som ja?” Týmito častými štúdiami jastva a rozlišovaním seba, budete prichádzať bližšie a bližšie k pravde.
4.4.4.36,Kedykoľvek nejaká myšlienka pozdvihne svoju hlavu, zhodnoťte ju čím je a potom ju odsuňte stranou, kedykoľvek vyrazí nejaká emócia, taktiež rozpoznajte čím je a oddeľte sa od nej. To je stezka sebadotazovania, lebo keď to robíte, udržujete vôľu zameranú na hľadanie stredu svojho bytia…
4.4.4.50,Na pokročilom stupni môžu niektoré mysle, ktoré majú fantáziu, s úspechom používať rozľahlosť oceánu a nesmiernosť priestoru, ako námet pre meditáciu.
4.4.4.51Druh meditácie, pri ktorom meditujúci neustále hĺba, čo je jeho zdrojom, čo ,,ja“ skutočne je, má ten konečný účinok, že ho odhypnotizuje od nepravdivých a limitujúcich stotožňovaní sa s telom, túžbami a intelektom.
4.4.4.56Koncentrácia udržuje myseľ pevne pripútanú k určitej myšlienke alebo rade myšlienok tým, že udržuje ostatné myšlienky stranou. Meditácia odstraňuje samotnú myšlienku a udržuje myseľ pokojnú. To je znamenitý stav, ale nie je dostatočný pre tých, ktorí hľadajú Skutočno. Je potrebné to doplniť znalosťami, čo Skutočno je a čo nie je.
4.4.4.62Keď nastúpi Krátku stezku, budú pre jeho meditáciu vhodné tie témy, ktoré ho odvádzajú od jeho osobného ega. Môže napríklad meditovať na nádherné prívlastky Boha alebo na základnú dokonalosť kozmu alebo absolútny pokoj svojho Nadja.
4.4.4.65Čím viac používame vlastné myšlienky, aby sme získali hlboké pochopenie seba, Boha a sveta, a čím viac stíšime myšlienky, aby sme ich odstránili, keď je Božstvo pripravené k nám prehovoriť, tým úspešnejšie bude naše hľadanie a tým skôr sa prebudíme zo sna bezvýznamného materializmu.
4.4.4.67Potrebujeme častejšie meditovať o týchto tvrdeniach mudrcov , ktoré nás upozorňujú, aby sme sa viac zaoberali svojimi vyššími záujmami.
4.4.4.99Meditáciu sme nedosiahli, ak je sústredená myseľ zameraná na námet osobnej alebo svetskej povahy. Uvažovanie o takomto námete prinesie jeho hlbšie poznanie a dokonalejšiu predstavu o jeho význame, ale neprinesie nič viac. Nech je myseľ sústredená akokoľvek, neunikne z ega a ani sa o to nepokúša. Meditácia je dosiahnutá, ak je sústredená myseľ použitá k hĺbaniu o Nadja alebo o ceste k nemu.
4.4.4.102Mal by z času na čas vykonávať analytický prehľad dôležitých udalostí, skúseností a postojov svojej minulosti. Nie sú dobré, ale zlé emócie a skutky, ktorých zdroje a následky, ktorým by sa mal obzvlášť venovať, mentálne si ich zobrazovať a skúmať z perspektívy svojho vyššieho Ja. Ale ak to neurobí s dokonalou poctivosťou v neosobnom nezúčastnenom a objektívnom a sebakritickom duchu, ak k nim nepristúpi s citovou sebadisciplínou, ktorú dobrovoľne prijal, neprinesie to požadované výsledky. Nestačí len oplakávať svoje chyby. Mal by sa starostlivo priučiť všetkým lekciám, ktoré poskytujú.
4.4.4.109Aby sa človek správne pozoroval, musí to robiť nezaujato, chladne, vecne a nie zhovievavo, ješitne a rozčúlene. Musí to tiež robiť spravodlivo, celou svojou bytosťou...
4.4.4.135,„...Zlepšenie charakteru a povznesenie morálneho stavu je základom každej duchovnej práce.“
4.4.4.143,Pozoruje svoje charakteristiky ako keby boli mimo neho, náležali inému človeku a neboli vnútri neho. Študuje svoje slabosti , aby im dokonale porozumel. Nevydesia ho, pretože on pozná taktiež svoje sily.
4.4.4.146Večerná hodina, skôr ako ide spať, by mala byť taktiež hodinou, kedy si v pamäti vybaví udalosti, skutky a rozhovory dňa a súčasne zhodnotí ich charakter z vyššieho hľadiska. Keď však toto cvičenie ukončí, mal by ašpirant úmyselne celkom odvrátiť svoju myseľ od všetkých svetských skúsenosti, všetkých osobných záležitosti a dovoliť, aby sa na neho znieslo tiché mlčanie oddaného uctievania.
4.4.4.150Musí pátrať sám v sebe po pravých motívoch svojho správania, ktoré nie sú vždy tie isté, ktoré označuje iným ľuďom alebo dokonca aj sám sebe.
4.4.4.166Musí sa odstúpiť sama sebe a pozorovať hlavné udalosti svojho života s filozofickou objektívnosťou. Niektoré z nich ho môžu naplňovať pocitmi ľútosti alebo hanby, iné pocitmi pýchy a uspokojenia, ale všetky by mali byť posudzované s najmenším možným egoizmom a s najväčšou možnou nezaujatosťou. Takto sa skúsenosť premení v múdrosť a z charakteru sú odstránené vady.
4.4.4.189Práca na sebe samom neznamená iba morálnu prácu: aj keď ju zahrňovať bude, je to však iba príprava. Znamená to taktiež a mnohonásobne viac, že venuje pozornosť svojej pozornosti, že pozoruje kam jeho myšlienky smerujú a cvičí ich, aby sa vracali späť do neho, a tak nakoniec spočinuli vo svojom zdroji- nerozčerenom Vedomí.
4.4.4.206
20 jan 2017
7 jan 2017
10 dec 2011
3 jú 2011
24 jan 2017
19 sep 2011
1 sep 2011
7 má 2013
26 má 2014
21 má 2014
8 má 2012
2 jú 2017
16 nov 2012
30 jan 2017
16 jan 2017
29 jú 2014
6 nov 2012
2 okt 2014
24 mar 2014
21 apr 2014
3 okt 2012
24 jú 2014
19 dec 2014
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se