The Library
Dve veľké denné prestávky v Prírode ponúkajú nádherné minúty, behom ktorých by sme sa my, jej deti, mali taktiež odmlčať. Východ slnka je príležitosťou a chvíľou, kedy by sme sa mali vnútorne pripraviť na činnosť; pri západe slnka by sme ju mali vyrovnávať. Nevyužívame správne dary Prírody, ale dovoľujeme aby sme boli porazení okolnosťami, v ktorých musíme žiť v rámci svojej doby a civilizácie.
3.3.7.1V týchto okamžikoch napätého očakávania, keď svetlo ustupuje temnote len neochotne, existuje príležitosť zahľadieť sa do vnútra a priblížiť sa k Nadja.
3.3.7.14Vzácne, avšak možné sú tie skúsenosti, keď človek sedí a pozoruje západný obzor pred príchodom večera; slnko mizne z dohľadu, srdce je otvorené pre krásu a milosť v túžbe po Nadja.
3.3.7.23Slunce je tvář Boha ve fyzickém světě.
3.3.7.74Keď slnce klesne hlboko dole a zmizne, keď sa začne znášať súmrak a farby potemnejú a splynú, myseľ sa môže súčasne s Prírodou ponoriť do jej veľkej odmlky. Človek, ktorý je vnímavý, estetický, nábožensky založený, citlivý na parapsychologické javy, alebo miluje Prírodu, môže mať úžitok z prechodu dňa do noci a priblíži sa k uvedomovaniu si svojej duše.
3.3.7.107
21 dec 2014
4 okt 2011
21 jú 2013
16 má 2013
21 jú 2018
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se