The Library
Záblesky sú zažívané čoraz častejšie, než sa väčšina ľudí domnieva, ale osvietenie, ktoré je nepretržité a vždy prítomné, je vzácnosťou.
16.25.2.20Rozdiel medzi stredným a konečným stupňom je rozdiel medzi pocitom, že Nadja je odlišnou a oddelenou súcnosťou, a pocitom, že je samotnou Podstatou; čiže rozdiel medzi jeho dočasným zažitím a trvalým spojením s ním.
16.25.2.42… Po tejto fáze príde náhle neočakávane a akoby pustej noci nesmierna realizácia stavu bez ega, skvelý pocit oslobodenia sa od seba – tak, ako ego poznalo seba samo – ohromujúce vedomie nekonečnosti, univerzálnosti a inteligencie života…
16.25.2.55,Osvietenie môže prísť pomaly alebo náhle, ale v tom druhom prípade má účinok slnečného svetla, ktoré zrazu prerazí cez mraky.
16.25.2.66Lao-c´ bol povolaním knihovník, Džanaka bol kráľ a brat Lorenz bol pomocník v kuchyni. Nič menej títo všetci mali rovnaký nádherný zážitok pokojného spojenia s Nadja, čím je dokázané, že predchádzajúce okolnosti alebo práca alebo postavenie nie sú ani pomocou, ani prekážkou.
16.25.2.71Nebeská radosť vás môže navštíviť, ale nemôže vo vás zostať, ak je vo vás zviera a ego. Očistite sa od prvého a zbavte sa druhého, ak chcete premeniť pominuteľný záblesk v trvalé spojenie.
16.25.2.75Odhalenie jeho pravého bytia nie je navonok dramatické a dlho o tom nemusí nikto okrem neho vedieť. Svet ho kvôli tomu nemusí uctievať; môže zomrieť taký neznámy ako žil. Ale účel jeho života bol splnený; a božia vôľa bola naplnená.
16.25.2.78Žiadne oznámenia neohlasujú svetu, že došiel k osvieteniu. Žiadny herold netrúbi na trubku, aby ohlásil najväčšie víťazstvo človeka- víťazstvo nad sebou samým. Vo svojej skutočnosti je to ten najtichší okamih celého jeho života.
16.25.2.83Činy človeka, ktorý dosiahol tento stupeň, sú inšpirované priamo jeho Nadja, a následkom toho nie sú diktované osobnými prianiami, zámermi, vášňami alebo túžbami. Nevznikajú z vôle jeho ega, ale z vôle vyššej než je jeho vlastná...
16.25.2.88,...Opäť, mentálny mier je výsledkom prvého a najnižšieho stupňa osvietenia, avšak myšlienky budú naďalej vznikať, aj keď jemne, a myslenie bude pokračovať vo svojej aktivite diskurzívnym spôsobom, aj keď pomaly. Ale koncentrácia bude dostatočne silná, aby ho odpútala od sveta a následkom toho mu priniesla šťastie, ktoré takéto odpútanie sprevádza…
16.25.2.97,Všetky ľudské bytosti na tejto planéte sú nedokonalé. Nie je možné dosiahnuť úplnú dokonalosť. Keď však človek o ňu usiluje a priblíži sa blízko k nej, dosiahne ju automaticky, akonáhle je oslobodený od tela.
16.25.2.110Keď sa v nás povaha muža a ženy spojí, vzájomne sa doplnia a vyrovnajú, keď mužská sila a ženská pasivita sú dané dokopy vo vnútri človeka a obidvoje obklopuje uvedomenie a úcta, potom v duši začne svitať múdrosť.
16.25.2.120,...Je to jednorazové prebudenie, ktoré človeka osvieti, takže sa už nikdy nevráti k nevedomosti. Uvedomil si svoju božskú podstatu, svoj zdroj v Mysli, ako svoje celodenné a každodenné seba stotožnenie. Prišlo to samo, bez úsilia.
16.25.2.141,Ak je pocit prítomnosti trvalý, ak poznávanie mentálnosti tohto zážitku sveta je nepretržité, a ak pokoj, ktorý prichádza ako dôsledok je neotrasiteľný, možno povedať, že človek je zakotvený v Pravde a vo Skutočnosti.
16.25.2.149Vo svete nájdete iba dva druhy ľudí – nevedomí a vedomí. Prvý druh pozná iba svoje vlastné malé ego a svoje vlastné veľké túžby. Druhý druh nepretržite vie, že je v prítomnosti Nadja a raduje sa z jeho vznešeného mieru.
16.25.2.152Budhisti nazývajú trvalé osvietenie nirvána.
16.25.2.162Akonáhle je tento stupeň dosiahnutý, ani poznanie reality, ani pocit pokoja ho už nikdy neopustí. Našiel ich, nie na niekoľko hodín, ale navždy.
16.25.2.165Vnútorná sila, božská radosť, hlboké chápanie a nevýslovný pokoj ním budú vždy prenikať a nebudú obmedzené iba na hodiny osamelej meditácie. Je tomu tak preto, že keď tieto veci nastanú, je Nadja vždy so všetkými ľuďmi. Ale oni to nevedia, avšak hľadajúci si jeho prítomnosť uvedomuje trvale.
16.25.2.169Božia prítomnosť neopúšťa človeka osvieteného keď ide spať, a nevracia sa k nemu, keď sa prebudí, neopúšťa ho ani keď vstúpi do stavu sna a nevracia sa k nemu, keď tento stav opustí; naozaj je to niečo, čo je večne prítomné...
16.25.2.175,Keď sa vraví, že po vstupe do nirvány strácame svoju individualitu znamená to, že slová sú použité nedbalo chybne. Pokiaľ človek musí chodiť, jesť a pracovať, či je to Budha alebo Hitler, musia používať svoju individualitu. To, čo mudrc stráca je jeho pripútanosť k individualite s jej túžbami, nenávisťami, zlosťami a vášňami.
16.25.2.190To, čo sa stane, keď je konečne oslobodený od tohto večne sa točiaceho kolobehu zrodenia a smrti, ku ktorému bol pripútaný svojou vlastnými túžbami naplnenou prirodzenosťou, môže byť len otvorenie sa novému, lepšiemu a neopísateľnému stavu - a tak tomu skutočne je. On sám, taký aký bol, mizne, nie však do úplného zániku a celkom určite nie do neba naveky zachovaného ega, ale do vyššieho druhu života, zahaleného mystériom.
16.25.2.194...Ak je nižšie ja odsunuté, nie je zničené. Žije ďalej, ale v prísnej podriadenosti vyššiemu Ja, Nadja, božskej duši človeka...
16.25.2.198,Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by si človek nemal zachovať svoju individualitu, i keď ju odovzdáva Bohu.
16.25.2.217Človek, ktorý má toto vyššie vedomie natrvalo, bude vidieť a zažívať vonkajší svet rovnako ako ostatní ľudia, ale bude chápať vzťah medzi tým, čo vidí a medzi Skutočným svetom, ktorý je za tým, čo vidí...
16.25.2.242,Výsledky osvietenia zahŕňajú: vyrovnanú a pokojnú odpútanosť od vonkajšieho vlastníctva, spoločenského postavenia, pocty a ľudí, ohromnú istotu o pravde, bezstarostný nebeský mier nad všetkými rozruchmi a zmenami, prijatie všeobecnej správnosti univerzálnej situácie s tým, že každé bytie a každá udalosť hrajú svoju úlohu, nepoškvrnenú úprimnosť, ktorá hovorí to, čo znamená a znamená to, čo hovorí.
16.25.2.255V Univerzálnej Mysli, v ktorej teraz dlie, nemôžeme nájsť žiadneho človeka, ktorého by mohol nazývať svojim nepriateľom, žiadneho človeka, ktorého by nenávidel alebo ktorým by opovrhoval. Je priateľský ku všetkým ľuďom, nie zámerne pestovaným postojom, ale prirodzeným nutkaním, ktorému nemôže odolať.
16.25.2.266Hodnota pokánia je v tom, že je prvým krokom k tomu, aby sme sa oslobodili od poľutovaniahodnej minulosti...
16.25.2.289Jedného dňa dôjde k tajuplnej udalosti, ktorú Ježiš nazval byť ,,Znovuzrodený”. Bude to tiché nahradenie nižšieho ja vyšším. Dojde k tomu v ústraní srdca žiaka a dostaví sa to so zdrvujúcou silou, ktorej intelekt, ego a to animálne v ňom môžu síce vzdorovať, ale vzdorovať márne…
16.25.2.296,„Mudrc je človek, ktorý žije v stálom uvedomovaní si pravdy. Realizoval existenciu Nadja; vie, že sa zúčastňuje na Jeho živote, nesmrteľnom a nekonečnom. Vykonal púť k základnému bytiu a vracia sa opäť, aby kráčal uprostred ľudí, aby hovoril ich jazykom a svojim životom medzi nimi svedčil o Pravde.“
16.25.2.300Jeho vzťah k Nadja je vzťahom priameho uvedomovania si jeho prítomnosti – nie ako oddelenej bytosti, ale ako svojej vlastnej podstaty.
16.25.2.301Na tejto úrovni sa nezaťažuje tým, aby načúval disharmonickým zvukom sekt a kultov, nezaujímajú ho prehlásenia rôznych náuk. Má jediný záujem: priame spojenie s Bohom vo svojom vnútri, ktoré vyciťuje ako milosť udeľujúcu Prítomnosť.
16.25.2.309
20 má 2016
6 jan 2016
25 aug 2014
23 jú 2015
3 okt 2017
7 sep 2018
10 dec 2012
26 aug 2011
28 sep 2015
9 apr 2011
27 apr 2012
6 aug 2015
16 okt 2017
5 jan 2015
8 nov 2015
31 jú 2018
19 okt 2017
17 jú 2018
21 nov 2015
28 okt 2015
17 jú 2015
16 jú 2015
13 jan 2016
7 nov 2012
16 apr 2012
15 feb 2018
21 jú 2018
13 mar 2011
16 sep 2014
5 sep 2015
23 sep 2018
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se