The Library
Aj keď sa zúčastňujete života, práce a radosti sveta, učte sa zároveň stať stranou tohto všetkého ako svedok. Učte sa ako byť divákom i účastníkom; skrátka nech odpútanosť sprevádza vaše nadšenie, alebo ešte lepšie, nech sa za ním tajne skrýva...
15.24.3.1,To, čo sa nazýva „prečisťovanie intelektu, pamäti a vôle“, sa v skutočnosti odohráva v stave hlbokej kontemplácie. Činnosť myslenia dočasne ustáva, uvedomovanie si osobnej totožnosti na čas zmizne, a schopnosť riadiť svalové pohyby tela sa zastavia tak, ako u ochrnutého človeka. Tieto zmeny trvajú iba po dobu meditácie a vďaka nim dochádza ku značnému vnútornému rastu, presunom vedomia a nižšej prirodzenosti do vyššieho Jastva...
15.24.3.2,Existujú dva rôzne spôsoby odpútania: spôsob askéta, ktorý sa dištancuje od sveta a snaží sa žiť mimo činnosti sveta, a spôsob filozofa, ktorý tieto činnosti prijíma, ale bez závislosti, ktorá je s nimi obvykle spojená.
15.24.3.3Jak ničotné musia pripadať umierajúcemu človeku všetky jeho pozemské úspechy! Taký je stav mysle, ktorý možno nazvať vnútornou odpútanosťou, a ktorý má ašpirant pestovať!
15.24.3.5Iba ten je schopný myslieť svoju vlastnú myšlienku, neovplyvnenú druhými, kto sa naučil vstupovať do Ticha, kde jedine tam je schopný presiahnuť akékoľvek myslenie.
15.24.3.6Osamelosť úplne zmizne v tichu. Ašpirant je potom so silou, ktorá je za celým vesmírom, s Mysľou, ktorá je za celkovým ľudským vedomím...
15.24.3.14,Názor, že klady a zápory života by pre filozofa nemali mať žiadny význam, nie je správny. Byť pokojne odpútaný neznamená ignorovať hodnoty sveta.
15.24.3.29Obracať myseľ priamo k božstvu, ak sme v prítomnosti disharmonických ľudí, znamená umlčať drsné myšlienky a zbaviť sa zraňujúcich citov. Toto časté obracanie sa do vnútra je nutné nielen pre duchovný rast, ale tiež pre vlastnú ochranu. Všetko a každý okolo nás vytvára silný vplyv na našu myseľ a toto je najlepší spôsob, ako sa oddeliť od neustáleho prúdu sugescií.
15.24.3.53Ak si má tento nádherný vnútorný pokoj udržať, musí sa mať na pozore, aby nepodliehal nátlaku, ktorý by druhí chceli na ňom uplatňovať. To znamená, že musí byť verný sám sebe, svojmu vyššiemu Jastvu.
15.24.3.55Jednou z foriem seba výcviku k získaniu tohto vnútorného odpútania sa, je snažiť sa vidieť a počuť, z toho čo sa deje okolo neho, iba to, čo nutne potrebuje pre svoj zámer, povinnosť alebo činnosť.
15.24.3.56Ježiš neodpovedal, keď bola na neho chŕlená nenávisť a zlorečenie, Buddha mlčal, keď ho urážali a ohovárali. Tieto veľké duše nežili v egu, a preto nemali záujem obhajovať ho.
15.24.3.79Ten, kto sa zosúladil so životom bez ega a zasľúbil sa altruistickému životu, zistí, že vzdaním sa sebeckých cieľov, ktoré sú pohnútkou väčšiny ľudí, vôbec o nič neprišiel. Pretože čokoľvek skutočne potrebuje a kdokoľvek to potrebuje, bude mu to poskytnuté. A bude tomu tak, či je to niečo pre neho samého, alebo na vykonanie onej služby, ktorej sa zasľúbil. A preto jeden perzský verš hovorí: ,,Keď dosiahneš tohto stupňa (opustenie svetskej pripútanosti), všetko, čo bude tvojim najvyšším prianím, bude realizované.”
15.24.3.85Z trvalého uskutočňovania tohto vnútorného odpútavania sa od svojich činov a ich výsledkov sa v ňom vyvinie pocit sily a víťazstva, pocit šťastného mieru a harmónie.
15.24.3.86Pokiaľ človek chápe, že život je ako sen , ktorý je vo svojom jadre mentálny, a ak výsledok tohto praktikuje určitý druh odpútanosti, po určitom čase zostúpi na jeho charakter pokoj a jas, pre ktoré nebude musieť ani pracovať, a to za predpokladu, že uplynie dostatok času.
15.24.3.103„Existuje pokoj materialistický a pokoj duchovný. Prvý prichádza z vlastníctva peňazí, majetku, postavenia alebo lásky. Druhý neprichádza zo žiadneho vonkajšieho vlastníctva, ale z vnútorného. Prvý môže byť jedinou ranou zničený a druhý sa rýchlo obnovuje.”
15.24.3.106Človek nie je nutne neduchovný, ak žije plne vo svete, zaoberá sa jeho činnosťami a má potešenie z jeho príjemných stránok. Musí si však neustále pripomínať kto a čo v skutočnosti je a nikdy nezabudnúť na svoj najvyšší cieľ.
15.24.3.148Nie je od neho požadované, aby v prospech svojich duchovných túžob opustil, napríklad, svoje spoločenské ambície, ale aby ich zdravo vyvážil.
15.24.3.159,Nie je nič nesprávne na dennom styku so svetom, na vykonávaní povinností, na tom byť praktický, výkonný, dokonca úspešný v povolaní, obchode alebo iných prácach a pri vychovávaní rodiny za predpokladu, že to všetko je vykonávané so spomienkou na vyššiu silu.
15.24.3.163Tam, kde sú iní zachytení do víru sveta a obetujú seba, svoju energiu a svoje roky pre hromadenie svetského majetku alebo sa stravujú vo vysiľujúcich svetských radovánkach, on hovorí svojim inštinktom: „Až sem a nie ďalej.“ Pre neho existuje uspokojenie v umiernenom užívaní tohto sveta s dostatkom času, úvah a sily pre štúdium veľkých svätých písiem a cvičením vstupovať do Ticha.
15.24.3.165Keď Kristus učil, že ten, kto chce nájsť svoj život, musí ho najprv stratiť, chcel tým proste povedať, že človek najskôr musí stratiť svoje pripútanosti.
15.24.3.183Človek sa stáva odpútaným vtedy, keď sa oslobodí od všeobecne prevládajúcej tendencie spájať každú skúsenosť s osobným egom. Odpútanie ho oslobodzuje od seba samého a chráni ho pred citovou závislosťou na jeho okolí.
15.24.3.189Lao-c‘ prehlásil, že tí, ktorí sa snažia Tao uchopiť, ho strácajú. Prečo? Pretože používajú silu vôle, osobnú silu vôle, miesto toho, aby sa stali pasívnymi a dovolili, aby Tao použilo ich, ich myseľ a telo, ako keby to boli jeho nástroje. Toto vylúčenie osobnej vôle je tým, čo mienil Ježiš, keď radil svojim nasledovateľom, aby stratili svoj život preto, aby život našli.
15.24.3.199Byť svedkom toho, čo sa deje okolo neho, bez toho aby tým bol ovplyvnený, alebo toho, čo sa deje v ňom a neznepokojoval sa tým - to je súčasťou cvičenia vnútorného odpútania.
15.24.3.205Praktikovať ,,žitie vo svete a pritom nebyť z neho,” zahŕňa byť divákom, a to nielen sveta, ale aj seba samého. Do tej miery, do akej sa hľadajúci stratí vo svetovej skúsenosti, do tej miery stráca svoje hlbšie sebauvedomenie.
15.24.3.207Keď môže žiak podľa vlastnej vôle kedykoľvek opustiť situáciu, do ktorej je zapletený s ostatnými, keď môže pozorovať s pokojnou nezaujatosťou všetkých zúčastnených, seba nevynímajúc, potom došiel ďaleko.
15.24.3.212Časom môže na javisku života pociťovať pri pozorovaní svojho vlastného výkonu určitú radosť.
15.24.3.215Vidí svoju osobnosť ako hrá svoju rolu na javisku sveta, a napriek tomu, že spoznáva svoju spojitosť s ňou, pripadá mu ako objekt, ako niekto „druhý“.
15.24.3.216Znovu a znovu bude mať zvláštny pocit, že sa pozerá dole na hru ľudského života akoby z mentálneho horského vrcholu. Vidí hercov – budú ich milióny – ako sa úporne ženú za ničotnými cieľmi a bolestne usilujú o ciele pominuteľné. Vidí, aký úbohý je súčet celej životnej činnosti jednotlivca, ako mu chýba mentálna vznešenosť a mravná veľkosť. A tak keď to vidí, duchovná túžba v jeho vlastnej mysli sa znovu zasvätí Hľadaniu s neochvejnou oddanosťou.
15.24.3.217Prijatím postoja svedka vytvára odstup medzi dennou činnosťou a sebou. To mu pomáha priviesť tieto činnosti pod kontrolu, zabrániť im, aby úplne nepohltili jeho hľadanie, napomáha mu uchovať si stupeň dosiahnutého vnútorného mieru.
15.24.3.222Pokiaľ ide o minulé omyly, zabudnite na ne a začnite znovu, tak ako by to bol váš prvý deň v tomto tele, ale pokiaľ ide o vaše súčasné vzťahy s ľuďmi, buďte k nim láskaví, tak ako by to bol váš posledný deň.
15.24.3.226Nevenujte ani jediný letmý pohľad omylmi zaplnenej minulosti, pretože výchova, ktorá bola poskytnutá a utrpenia z jej následkov viedli k sile a múdrosti Prítomnosti.
15.24.3.228Minulosť poskytla svoje ponaučenia, tak prečo niečo ľutovať? Alkohol, sex, ctižiadostivosť, peniaze, cestovanie- to všetko boli stupne na ceste k pochopeniu. Ak vás o niečo obrali, tak vám aj niečo dali. Ak vás sklamali, tak vás tiež vychovali. Ak minulosť ukázala slabosti, ukázala tiež, že ich môžete vykoreniť.
15.24.3.229Úzkosť z budúcnosti a ľútosť nad minulosťou sú nezlučiteľné so stavom pokojnej odpútanosti. Tento stav je nad nich povznesený a dokonca aj oslobodený od zmien a tlakov všedného dňa.
15.24.3.233Minulosť, prítomnosť, budúcnosť sa stávajú len snami, keď sú pozorované na pozadí TOHO. Keby človek mohol presunúť myšlienku Ja do Zdroja a prinútiť ju, aby sa s ním stotožňovala, jeho vedomie by sa celkom zmenilo.
15.24.3.240Život v merateľnom čase, tak ako ho človek žije, je následok života v pohybe myšlienok. Ale keď tento zmizne do tichého stredu jeho bytia, nájde bezčasovosť, ako prívlastok tohoto bytia. Ak tu existuje prekvapenie, je iba zábleskom, pretože v novom vedomí sa cíti byť ako doma.
15.24.3.252Keď sa tento obrat do vnútra dovŕši v najvyššom stave kontemplácie tak, že myslenie sa utíši, dych je kľudný, pocit následnosti zmizne, jeho miesto zaujme určitý druh trvalého teraz; nehybnosť tela odpovedá nehybnosti mysli.
15.24.3.255V tomto okamihu, tu a teraz, keď opúšťa minulosť i budúcnosť hľadajúc čisté vedomie samo o sebe a nie to všetko, s čím sa vedomie stotožňuje a od čoho sa musí nakoniec oslobodiť – v tomto okamihu môže ašpirant potvrdiť svoje pravé bytie a objaviť pravé osvietenie, bez toho, aby to odďaľoval na neskoršiu dobu.
15.24.3.256Ak môže preniknúť dostatočne hlboko do ticha, dosiahne vedomie, ktoré je skutočne bezčasé. Na toto sa určite odvoláva prehlásenie Nového zákona, že nebude už viac času.
15.24.3.257Človek môže nájsť Nadja, aj keď sa zaoberá zarábaním si na živobytie. Ale jeho účasť na svetskej činnosti a radosti bude musieť byť obmedzená. Nie hlasy druhých ľudí, ale jeho vlastný vnútorný hlas by mu mal povedať, ako ďaleko by mal so svetom držať krok.
15.24.3.263...Osud mu prináša ťažkosti, z ktorých často nie je možné uniknúť. Ale to, čo musí znášať, môže nakoniec znášať jedným z dvoch spôsobov. Môže usporiadať svoje myslenie tak, že sa dobre naučí lekciám onej skúsenosti. Alebo si ju nebude všímať, pretože musí niesť bremeno úzkosti a spomenie si na rozprávanie o človeku v železničnom voze, ktorý držal svoju batožinu na ramene, miesto toho aby ju položil na zem a nechal vlak aby ju viezol. A tak nech odloží svoju ,,batožinu“ ťažkostí a dovolí aby ju nieslo Nadja.
15.24.3.264,Mal by zamietnuť obavy a úzkosti týkajúce sa prítomného stavu alebo budúceho osudu toho, koho miluje. Nech vykoná všetko, čo treba rozumne urobiť na ochranu druhého, a potom nech ho odovzdá s dôverou do starostlivosti a pod ochranu vyššej moci.
15.24.3.270Tak ako sa jeho záujem o Nadja prehlbuje, tak jeho putá k veciam tohto sveta strácajú svoju vášnivosť a jeho záujem o nich sa stáva pokojnejším.
15.24.3.274…Ten, kto závisí na vonkajších veciach, hrá kocky so svojim šťastím. Ten, kto závisí na svojom vlastnom Nadja, dosahuje nezlyhávajúci pokoj.
15.24.3.279,Keď je zastavená akákoľvek činnosť, keď je telo nehybné a vedomie utíšené, je dosiahnuté toho, čo Číňania nazývajú Wu- Wei, to znamená ne- činnosť, ne- robenie. To prináša nádherný mier, lebo s tým je spojené ne- chcenie a ne- túženie. Hľadajúci tak došiel takmer k cieľu, ale dokiaľ v ňom nie je tento mier dôkladne a trvalo upevnený, musí v hľadaní pokračovať...
15.24.3.289,Opustite všetky negatívne myšlienky, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú druhých ľudí. Prestaňte odsudzovať a kritizovať…
15.24.3.289,… Nechajte ego, aby bolo pasívne k pôsobeniu intuície, tak aby činy bez zásahu ega prikazovala ona, a nie agresívne priania, a aby tak boli oslobodené od karmických následkov…
15.24.3.290,
5 jan 2012
8 jan 2017
10 aug 2016
3 feb 2014
2 jan 2017
22 jan 2014
26 jú 2018
5 apr 2012
24 jú 2016
11 má 2018
6 apr 2012
14 aug 2011
19 jú 2015
14 aug 2013
22 okt 2014
15 okt 2015
16 sep 2018
10 apr 2011
15 okt 2018
14 mar 2015
3 mar 2017
10 apr 2018
11 aug 2016
12 okt 2011
4 jan 2011
6 jan 2011
3 aug 2016
24 apr 2015
5 jan 2011
31 má 2012
24 mar 2017
1 okt 2011
19 jú 2018
21 má 2012
12 okt 2018
5 okt 2011
18 jú 2013
9 dec 2012
18 feb 2018
7 apr 2015
14 dec 2012
7 nov 2015
4 apr 2015
12 apr 2014
18 apr 2014
2 apr 2015
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se