The Library
Všetko, čo človek pozná a skúsenosťou zažíva, sú veci v tomto svete piatich zmyslov. Nadja nie je vo sfére ich pôsobenia, a preto nemôže byť rovnakým spôsobom poznávané a zažívané ...
15.23.8.1,„Ak sa mu podarí udržiavať svoju myseľ do určitej miery tichú a prázdnu, ďalším jeho krokom je nájsť svoj stred.“
15.23.8.6...Ak je osobná myseľ zbavená svojich spomienok a predstáv o budúcnosti, ak od nej odpadnú všetky zmyslové vnemy a myšlienky, potom vstúpy do sféry prázdnej , bezmennej Ničoty. Je to skutočne akýsi spôsob sebakonteplácie. Ale toto ja nie je konečné a individuálne, je kosmické a nekonečné.
15.23.8.8,Prvý kontakt žiaka s Prázdnotou ho možno vydesí. Pocit byť sám - byť odtelesneným duchom - v nezmerateľnej priepasti neobmedzeného priestoru, je pre neho istým druhom šoku, ak nie je dobre pripravený metafyzickým chápaním a dobre posilnený rozhodnutím dosiahnuť najvyššiu skutočnosť. Jeho hrôza je však neopodstatnená...
15.23.8.35,V nihilistickej skúsenosti prázdnoty mystik nachádza, že vnímanie pamäti a myšlienky úplne ustalo, nepoznáva žiadnu oddelenú vec a žiadnu jednotlivú osobu... je to proste vedomie, zbavené sko príjemných, tak aj nepríjemných bremien pozemskej existencie.
0.23.8.36,V nihilistickej skúsenosti prázdnoty mystik zisťuje, že vnímanie pamäti a myšlienky úplne ustalo... je to proste vedomie zbavené ako príjemných, tak aj nepríjemných bremien pozemskej existencie.
15.23.8.36,„Prah tejto vnútornej bytosti nie je možné prekročiť bez prekonania strachu, ktorý sa objavuje, keď je dosiahnutý prah. Je to strach z neznámeho, nebežného, fantastického a iluzorného. Ego sa odťahuje od toho, čo je tak cudzie jeho známej skúsenosti. Desí sa, že v tejto prázdnote, ktorej čelí, stratí seba a tým i pevný základ telesného života. Iba vyvolaním všetkej vnútornej odvahy a vnútornej sily môžu byť títo nepriatelia premožení.“
15.23.8.49Žiak stojí na samom okraji neexistencie. Má skočiť? V tomto dôležitom okamihu nesmie odvážny ašpirant zaváhať. Musí pozbierať všetku svoju silu a strhnúť závoj, ktorý skrýva tvár Isidy. Ešte okamžik - a žiak stojí v prítomnosti neznámeho Boha!
15.23.8.51Toľko mystikov je celkom zbytočne vystrašených touto predstavou Prázdnoty, že je potrebné ich povzbudiť. Zastavia sa na samom prahu svojho vyššieho dosahovania a nejdú ďalej, pretože sa boja, že budú vymazaní, zničení. Pravda je, že sa to stane iba ich nižšou prirodzenosťou. Oni sami ostanú veľmi živí. Nie je to totiž najlepšia časť ich prirodzenosti, ktorá sa bojí Prázdnoty, ale tá najhoršia...
15.23.8.57,Nie je treba obávať sa prázdnoty, ktorá prichádza v najhlbšej meditácii – je to len osobné ego, ktoré kladie odpor voči vyššiemu Ja. Rovnakému strachu, že nebudú schopní sa znovu vrátiť, musia čeliť všetci pokročilí mystici, keď dosiahnu tohto stupňa meditácie. Je však úplne bezdôvodný a v skutočnosti je skúškou viery v ochranu Božiu - v tomto ich najchvályhodnejšom snažení, totiž: priblížiť sa Bohu a odstúpiť od nižšieho ja...
15.23.8.62,Keď žiak zažíva najhlbší možný stav, sú všetky mentálne stavy zastavené, všetky mentálne činnosti končia. To zahrňuje tiež stotožňovanie sa s egom. Potom tu už nie je nič, čo by bránilo osvieteniu.
15.23.8.76Svet náhle zmizne z jeho obzoru. Žiak je na niekoľko okamihov držaný v rovnako veľkej Prázdnote, v ktorej prebýva Boh trvale. Žiakova kontemplácia bola korunovaná úspechom a viedla ho od ja k Nadja.
15.23.8.94Tento stav, tento vstup do Prázdnoty, je akýmsi druhom smrti. Všetko je mu vzaté; žiak je ničím a nemá nič; naproti tomu doteraz pociťuje jednu vec, ktorá úplne nahradzuje túto stratu. Pociťuje prítomnosť Nadja.
15.23.8.98Vstúpiť do tohoto podivného stavu pôvodnej, avšak príjemnej prázdnoty, kam sa nevtiera ego, intelekt, citové túžby a telo, znamená byť znovuzrodený.
15.23.8.109Opakovanou kontempláciou Prázdnoty sa myseľ zbavuje ilúzie hmoty, času, priestoru a osobnosti. A pravda je konečne dosiahnutá.
15.23.8.114...Náhle zbadá, že to nie je iba mentálna abstrakcia, ale niečo skutočné, žiadny sen, ale to najkonkrétnejšie v jeho skúsenosti. Vtedy, až naozaj vtedy, môže pozitívne prehlásiť: „To je To“. Pretože našiel Nadja.
15.23.8.118,Mystická skúsenosť má svoje obmedzenia. Zostáva stále ešte v ríši duality, ešte pretrváva vzťah subjekt - objekt. Ako je možné odstrániť toto obmedzenie? Odpoveďou je: Byť jedine Bytím, jedine prekročiť tento vzťah.
15.23.8.119Najlepšou meditáciou, vedúcou k zabudnutiu na osobné ťažkosti, je meditácia o Prázdnote. Pretože, ak máme v nej mať čo len čiastočne úspech, zabudneme na ego, ktoré je oným trpiteľom, a jeho ťažkosti zmiznú s ním.
15.23.8.124Nie sú to objekty vedomej pozornosti, ktorým sa má dovoliť, aby stále chytali myseľ do pasce a odvracali človeka od vyššej povinnosti. Je to vedomie samo, ktoré ma upútať jeho záujem a udržovať jeho najhlbšiu koncentráciu.
15.23.8.129Máme hľadať vedomie samo o sebe, nie jeho tieňové, zlomkovité a veľmi obmedzené vyjadrenia, ktorými sú myšlienky. Žiadne zoskupenie myšlienok alebo kombinácia slov nemôže učiniť nič iného, než ho skresliť.
15.23.8.143Najlepší spôsob meditácie je ten, ktorý nás povznáša nad čas a do Večného Teraz.
15.23.8.149Keď všetky myšlienky vyhasnú, keď zmizne dokonca samotná myšlienka hľadania, keď sa utíši aj posledná myšlienka na úsilie skontrolovať myšlienky, potom môže nastať veľký boj s egom. Ale poslednú scénu tejto neviditeľnej drámy zohrá vždy Nadja. Lebo jedine vtedy, keď jeho Milosť rýchlo zasiahne a túto poslednú myšlienku zničí, prichádza úspech.
15.23.8.152Všetko, čo sa v tomto vysoko kritickom stupni vtiera do mentálneho ticha, je nutné odhadzovať bez ohľadu na to, akú cnostnú alebo „duchovnú“ tvár si nasadzuje. Iba ak odpadnú všetky myšlienky, keď stratí celú mysliacu schopnosť, môže hľadajúci udržiavať toto nehybné ticho tak, ako sa udržiavať má. Jedine tu bude odohraná posledná veľká bitka a tu bude dosiahnuté prvé veľké naplnenie. Bude to bitka, ktorá udelí egu poslednú smrteľnú ranu; tým naplnením bude spojenie s Nadja po smrti ega...
15.23.8.153,Skrytý za každou jednotlivou myšlienkou existuje božský element, ktorý umožňuje naše uvedomenie si onej myšlienky. Ak hľadáme onen element, musíme ho hľadať po prvé, rozšírením medzery medzi nimi a potom rozpustením všetkých myšlienok a za druhé, kontempláciou na to, z čoho povstali.
15.23.8.159Cez medzeru- aj keď nekonečne malú- medzi dvoma myšlienkami, ego mizne. Je teda možné skutočne povedať, že sa s každou myšlienkou opäť vteluje. Nie je naozaj nutné čakať na sériu dlhých vtelení, ktorými je treba prechádzať, skôr než je možné dosiahnuť oslobodenie. Rady okamihových zrodení túto príležitosť poskytuje tiež za predpokladu, že človek vie, ako ich má využiť.
15.23.8.162Sled myšlienok sa objavuje v čase, avšak medzera medzi myšlienkami je mimo čas. Medzera zvyčajne zostáva nepozorovaná. Tak býva premárnená príležitosť osvietenia.
15.23.8.163Cvičenie hľadať vznik a zánik myšlienky, a potom sa s napätou pozornosťou držať medzery pred vznikom ďalšej myšlienky, je ťažké. Vyžaduje mesiace a roky trpezlivého cvičenia. Ale odmena, keď sa dostaví, je nesmierna.
15.23.8.168Keď som v Múdrosti Nadja uviedol cvičenie sústredenia na medzeru medzi dvoma myšlienkami, netušil som, že aj Budha tvrdil, že nirvána existuje „medzi dvoma okamihmi mysle“. Považujem toto tvrdenie za podporu užitočnosti tohto cvičenia - nesporne veľmi ťažkého.
15.23.8.169Je dosť paradoxné, že tu v latentnom stave spočívajú ohromné sily. Vskutku je zákonom, že čím hlbšie človek prenikne do Prázdnoty a čím dlhšie udrží toto preniknutie, tým väčšia bude sila, s ktorou sa z nej vynorí.
15.23.8.175Toto je skúsenosť, ktorej tajomstvo, rovnako ako mier, je mimo pochopenia. Nedá sa odovzdať intelektom alebo intelektu. Pretože s ňou dosahujeme jednotu, ale strácame osobnosť, avšak ponechávame si totožnosť.
15.23.8.180Často sa ma pýtali, čo si myslím, že bolo tajomstvom Budhovho úsmevu. Je to, a jedine to môže byť, že sa usmieval nad sebou, keď po celé tie roky hľadal to, čo už mal.
15.23.8.189...Keď Buddha ukončil meditáciu, ktorá vyvrcholila v konečnom osvietení, začalo práve svitať...
15.23.8.203,...Pravá prirodzenosť ľudskej existencie je zatemnená zmenami ľudského myslenia. Pokiaľ zostávame zapletení do množstva myšlienok, ktoré plynú sem a tam, nemôžeme odhaliť rýdze jadro vedomia, ktoré existuje pod nimi všetkými. Tieto myšlienky musia byť najskôr ustálené, potom utíšené. Každý človek má v sebe prameň. Je potrebné iba vstať a ísť k nemu. Tam môže nájsť to, čo skutočne potrebuje.
15.23.8.204,
23 má 2013
1 nov 2014
14 nov 2011
29 aug 2015
31 má 2016
25 jú 2016
5 okt 2014
22 jú 2018
8 okt 2015
5 okt 2013
10 má 2017
10 okt 2015
30 nov 2015
25 dec 2012
3 jú 2016
1 aug 2015
15 mar 2017
21 mar 2016
25 má 2016
17 jan 2014
8 nov 2013
15 sep 2013
8 jú 2016
2 jú 2016
28 okt 2011
14 jú 2016
17 sep 2011
25 mar 2017
27 mar 2011
29 jú 2017
25 má 2017
1 jú 2015
20 jan 2018
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se