The Library
Existuje jediný základný princíp, ktorý prebieha ako niť všetkými týmito vyššími kontemplatívnymi cvičeniami. To znamená, že ak dokážeme opustiť myšlienky na jednotlivé veci, predstavy o jednotlivých predmetoch vyvolané zmyslami v poli vedomia, a ak to dokážeme spraviť s plným inteligentným pochopením toho, čo robíme a prečo to robíme, potom sa sám od seba objaví element čistej nediferencovanej myšlienky samotnej, a ten bude identifikovaný ako naše najvnútornejšie Ja.
15.23.7.9Ak učiníme Myseľ predmetom svojej pozornosti, nie len že začne sama od seba vyžarovať jasný kľud, ktorý je jej prirodzenosťou, ale jej pevný, nemenný charakter sám spontánne pomáha zapudiť všetky rušivé myšlienky.
15.23.7.10...Myseľ je stiahnutá tak hlboko do seba, a je tak zaujatá sama sebou, že vonkajší svet celkom zmizne. Pocit, že dookola je väčšia prítomnosť, ktorá je ochranná a dobrotivá, je silný. V tejto chlácholivej prítomnosti je pocit dokonalého odpočinku...
15.23.7.11,In the profoundest state of contemplation, the thinking faculty may be entirely suspended. But awareness will not be suspended. Instead of being aware of the unending procession of varied images and emotions, there will be a single joyous serene and exalted consciousness of the true thought-transcending self.
15.23.7.18Ak meditujúci dosiahol tohto stavu mysle, stiahnutej zo zmyslovej skúsenosti do nehybného ponorenia sa do seba a úplne utíšenej do najvyššieho stupňa, je možné o ňom povedať, že ovládol kontempláciu.
15.23.7.29Keď myseľ prešla nutným prípravným poučením a keď opustí myšlienky, keď opustí predmety, keď opustí ego, poznáva sa, vníma sa, odhaľuje samú seba ako Nadja.
15.23.7.31...Meditujúci, ktorého myseľ sa sústreďuje na vlastné vykonávanie meditačnej techniky, je ako žiak karate, ktorý svoju myseľ upína na tehlu. A to je omyl. Avšak meditujúci, ktorý upína svoju myseľ na Nadja, je ako žiak, ktorý sústredí svoje myslenie na zem pod samotnou tehlou, a to je to, čo vedie k úspechu. Je jasné, že takáto rada nie je vhodná pre ranné alebo elementárne stupne meditácie, kde je koncentrácia vyžadovaná. Naopak, patrí k pokročilejšiemu stupňu, kde sa úspech nedosahuje úsilím, ale opustením úsilia, uvoľnením.
15.23.7.33,Keď sú myšlienky žiaka privedené do stavu utíšenia a jeho vedomie je plne obrátené do vnútra, nasleduje stav podobný spánku, avšak na rozdiel od spánku, bude prežiarený vedomím.
15.23.7.40Nie je to iba zastavenie myslenia, aj keď je to predpoklad, ale niečo viac: je to pozitívna pozornosť Božskej Prítomnosti.
15.23.7.45Tento posledný stupeň, kontemplácia, nie je ani hlbokým uvažovaním, ani sebahypnotizujúcim transom. Je to intenzívne vedomie bez vtieravosti malého ega, či veľkého sveta.
15.23.7.46Tretí stupeň je úspešne dosiahnutý, keď žiak zabudne na vonkajší svet, keď ho svojim telom ani nevidí, ani sa ho nedotýka, ani ho nepočuje, ani ho necíti, keď pamäť a osobnosť sa rozplynú vo vákuu, pretože pozornosť je plne a úplne zaujatá myšlienkou na Nadja a stotožnením sa s ním.
15.23.7.58Rysy tváre trochu stuhnú, oči sa z väčšej časti alebo úplne zatvoria, keď sa žiak stiahne do seba a do odlúčenosti od tohto sveta. To, čo ho magneticky priťahuje skrze hlučnej myšlienky do tichého stavu bez myšlienok, nie je nič iné než samotná duša.
15.23.7.62Tak ako sa žiakova sústredená pozornosť ponára do vnútra, svet sa stále viac a viac vzdiaľuje, až zmizne úplne. Vtedy si môže uvedomiť svoju neznámu ,,dušu a jej mier.
15.23.7.66Najhlbšia meditácia privádza meditujúceho na úplne odlišnú úroveň vedomia. Spôsobuje to, že opustí všetky myšlienky o svete a zvlášť o sebe.
15.23.7.68Ak vedomie nie je dopredu pripravené kompetentným poučením alebo intuitívnym pochopením k prijatiu tejto skúsenosti, potom vystúpenie z tela začne radostným pocitom svitajúceho oslobodenia, ale končí desivým pocitom nebezpečnej katastrofy. Tu je nutné mať vedenie i odvahu, inak bude klásť tomuto procesu odpor, a tým tento proces náhle úplne preruší.
15.23.7.77O Sokratovi a o nemenovanom jogínovi sa rozpráva, že obidvaja, jeden počas vojny v Grécku a druhý pri vzbure v Indii, boli pohrúžení do tak hlbokej kontemplácie, že ju nemohol prerušiť žiaden hluk a hádky, besnenie a vojnová vrava. Obaja zostali celé hodiny telesne pokojní a mentálne tichí.
15.23.7.80Telo sa zdá byť vzdialené, ale „Ja“ bližšie než kedykoľvek inokedy. Lebo pociťujem, že som teraz vo svojej mysli, nepretrvávam ďalej v zajatí tela. Je tu pocit uvoľnenia. Som rovnako voľný ako samotný Priestor.
15.23.7.89Stav kontemplácie ma svoje vlastné určité znaky. Najdôležitejším z nich je prázdnota bez myšlienok, úplné ticho, neprítomnosť osobného sebectva.
15.23.7.92Žiak vstupuje do tretieho stupňa, kontemplácie, keď myšlienka alebo vec, na ktorú upol svoju myseľ, sama zostáva, zatiaľ čo vedomie, že on medituje, zmizne. Žiak tento stupeň ukončí, keď všetko, čo zostáva, nie je nič iné než Nadja, tak prekročí svoje osobné jastvo a stráca ho v Nadja.
15.23.7.93Vstupujeme do raja, keď v kontemplácii vstupujeme do vedomia Nadja.
15.23.7.96Keď je vedomie zbavené svojho obsahu a stojí v obnaženej jednoduchosti tak, že je možné zazrieť aké v skutočnosti je, padne na nás úžasný pokoj.
15.23.7.98S pocitom presunu ega skončia taktiež všetky pocity zbožného uctievania alebo mystického obcovania. Pretože tie predpokladajú dualitu, vzťah, ktorý zmizne tam, kde existuje iba vedomie jedinej súcnosti - Nadja.
15.23.7.128Keď žiak dosiahne tohoto stupňa meditácie, všetky vnemy vonkajšieho sveta odpadnú, ale idea jeho vlastnej abstraktnej existencie ešte zostane. Preto ďalšou jeho snahou musí byť túto ideu potlačiť. Ak bude mať úspech, dosiahne pocit nekonečnosti.
15.23.7.137Ak pátrame v najvnútornejších častiach svojho ja, prídeme nakoniec ku krajnej prázdnote, kde sa nemôže zrkadliť nič z vonkajšieho sveta, k božskému tichu, kde nemôže pôsobiť žiadna predstava a žiadny tvar. To je podstata nášho bytia, To je pravý Duch.
15.23.7.149Ak si hľadajúci praje vstúpiť do štádia kontemplácie, musí vypustiť každú myšlienku, akonáhle vyvstane, nech sa zdá byť akokoľvek vznešená alebo svätá, pretože je isté, že vzápätí bude mať ďalšie sprievodné myšlienky. Aj keď inej dobe môžu byť tieto postranné cesty zaujímavé alebo príťažlivé, teraz sú len postrannými cestami. Musí prísne hľadať prázdnotu.
15.23.7.162Každý iný stav okrem dokonalého ticha je prejavom ega, aj keď je to vnútorná mystická ”skúsenosť”. Aby bol človek v Nadja, musí byť mimo ego a následkom toho aj mimo jeho skúsenosti, myšlienky, domnienky alebo predstavy. Tie všetky môžu mať svoje vhodné miesto a použitie v iných dobách, ale nie vtedy, keď má byť vedomie úplne pozdvihnuté k Nadja.
15.23.7.164...Tu je tajomstvo meditácie - Buď ticho! Druhým tajomstvom je - Vedz, ja som Boh! Ticho bude mať uvoľňujúci a do istej miery liečivý účinok, ale nič viac ak nemá vieru a ak nehľadá úmyselne spojenie s Bohom.
15.23.7.167,Keď mlčí ego, môže hovoriť Nadja.
15.23.7.170„Buď pokojný a vedz, že ja som Boh,“ spieva biblický žalmista. To jednoducho znamená, že pohyb myšlienok a citov má byť ukončený vstupom do najhlbšieho stupňa kontemplácie. Rovnaké učenie podáva Bhagavadgítá: ,,Ako knôt olejovej lampy nebliká na mieste, ktoré je chránené vetrom, taký je jogín s ovládanou mysľou, ktorý cvičí spojenie s Bohom- Ja.“
15.23.7.176Neexistuje iná cesta k odhaleniu Čistého vedomia než zrieknutie sa myslenia a potom ochota ísť úplne zaň.
15.23.7.180Je to vymanenie vedomia z jeho vlastných projekcií, jeho myšlienok akéhokoľvek druhu, čo je prvou aj poslednou prácou budúceho filozofa. Vedomie je potom vo svojom rýdzom nepodmienenom bytí.
15.23.7.181To the extent that a man is willing to empty himself of himself, to that extent he is providing a condition for the influx into his normal consciousness of a sense of the Overself's reality. It is like emptying a cup in order that it may be filled.
15.23.7.182Je faktom, že keď je myseľ dokonale ovládnutá a myšlienky sú sústredené do jedného bodu a utíšené, povstáva jasné intuitívne cítenie, ktoré žiakovi vypovedá o mysli samej.
15.23.7.183Keď sme nejak pokročili v seba ponáraní a máme patrične pevné sústredenie, sme pripravení pre tretí stupeň. Tu by malo prestať osobné úsilie. Intuícia sa jemne prejaví a my jej v tom okamihu musíme dovoliť, aby na nás pôsobila tým, že sme vnútorne tak poddajní, ako je to len možné. Ak ju môžeme sledovať zosilnie a zjasnie... Ako sa rozvíja, zdá sa, že na nás zostupuje istá éterická prítomnosť božskejšieho, šťastnejšieho a ušľachtilejšieho ja, než je naše obvyklé. Celá naša vnútorná bytosť sa rozozvučí nad pozemským pocitom. Zdá sa, že prichádza z nejakého vzdialeného sveta, viac menej to bude ako istá, tajomná, spoly zabudnutá hudba, vo svojom paradoxnom spojení cudzosti a dôvernosti. Potom sme na prahu toho v nás, čo nás spája s Bohom.
15.23.7.197,Ako sa po mnohých pokusoch ponára hlbšie k nerozdelenej mysli, ako volá všetky svoje sily vôle a sústredenia, aby udržal pozornost v ohnisku vnútornej práce tohto duchovného cvičenia, môže dostať pocit vedenia, že je riadený niečim zvnútra.
15.23.7.201Keď je dosiahnutá určitá hĺbka a koncentrácia nepoľavuje, ego začne klesať späť do svojho zdroja, aby sa v onom svätom zdroji rozpustilo a zjednotilo sa s ním. Potom je skutočne tak blízko Božej prítomnosti, ako len kedy môže byť.
15.23.7.205Na tomto treťom stupni je všetko myslenie odsunuté. Žiak proste zíza priamo na Nadja, zostávajúc vnútorne celkom tichý, pokiaľ nepocítil, že je vťahovaný do Nadja.
15.23.7.206Vystopujte vedomie späť k nemu samému, nezmiešanému so správaním s telesnými zmyslami, citovými náladami či mentálnymi myšlienkami. To je možné úspešne vykonať iba, ak je vedomie pri analýze stiahnuté do vnútra. Proces sa stane meditáciou. V konečnom stave si nie ste vedomí ničoho iného než toho, že ste vedomí. V tomto bode nemôžete vedomie poznávať ako druhú vec, ani ako predmet, ale jedine to, že ním ste.
15.23.7.208Odveďte pozornosť od každodenného egoistického ja a môžete otvoriť bránu k Nadja. To je jedna z metód a to tá ťažšia. Dovoľte, aby pozornosť bola držaná zábleskom tak, že každodenné ja je unášané mimo ohnisko pozornosti. To je druhá metóda, tá ľahšia...
15.23.7.209,Sledujte toto neviditeľné vlákno jemného svätého citu, upínajte naň pozornosť, nedopustite, aby vás iné veci rozptyľovali alebo od neho odvracali. Pretože na jeho konci je vstup do Vedomia.
15.23.7.210Schopnosť pozornosti je obrátená do vnútra a späť na seba samú.
15.23.7.216Nasledujte ,,ja“ späť k jeho posvätnému zdroju.
15.23.7.220Žiak musí tento slabý pocit sledovať, pretože ho unáša do najvnútornejšieho skrytého kútika jeho bytosti. Čím ďalej s ním putuje týmto smerom, tým silnejší sa stáva tento pocit.
15.23.7.222Zanechať všetky myšlienky – myšlienku ega, myšlienku sveta, dokonca i myšlienku Boha – až v mysli nie je absolútne žiadna; ako je to len jednoduché!
15.23.7.226Ak je žiak dostatočne pokročilý, nemusí k príprave koncentračného momentu vytvárať žiadnu slovnú formuláciu, ani obrazovú predstavu, ale môže začať priamo abstraktným tlakom k srdcu bez použitia slov.
15.23.7.227Toto je jedna z najjemnejších činností, ktorú môže niekto robiť, uvedomovanie si vedomia, venovanie pozornosti pozornosť samotnú.
15.23.7.228Myslenie je aktivita, ktorá má svoje miesto v určitom druhu meditácie – druhu, ktorý hľadá sebazlepšenie, morálnu nápravu alebo metafyzické vyjasnenie. Je to činnosť, ktorá zamestnáva väčšinu učiacich sa na začiatočníckych stupňoch. Na pokročilejších stupňoch a samozrejme na Krátkej stezke sa postok k nej musí zmeniť. Praktikujúci sa musí snažiť myslenie prekročiť, takže môže vstúpiť do ticha, kde každý pohyb myšlienky mizne, ale kde zostáva vedomie.
15.23.7.232Pochopí skutočného ducha meditácie, ak pochopí, že nemusí robiť nič, len fyzicky, mentálne a emocionálne ticho sedieť. V momente keď sa pokúša o čokoľvek, zapája svoje ego. Sedením v tichosti vnútorne a navonok, sa vzdáva egoistických akcií, a tým pádom sa pokúša vzdať svojim malým ja svojmu Vyššiemu. Týmto ukazuje, že chce uhnúť nabok a dovoľuje sebe, aby sa na ňom pracovalo, činilo cez neho, a bol vedený vyššou silou.
15.23.7.238Obdobie aktívneho úsilia skončilo; teraz nasleduje obdobie pasívneho očakávania. Bez akejkoľvek činnosti z jeho strany a bez akejkoľvek duševnej aktivity vyzdvihne Milosť žiaka na ďalší vyšší stupeň a zázračne ho uvedie tam, kde tak dlho a tak veľmi túžil byť. Dobre si všimnite, že na tomto stupni nie je žiadne osobné úsile, že všetka činnosť bola odobraná z jeho rúk.
15.23.7.242Myslenie musí byť stále viac redukované, až zmizne. Avšak žiadnym zámerným činom vôle nemôže žiak vyvolať kontempláciu. Všetko, čo môže učiniť, je byť pasívny a trpezlivo čakať a udržiavať správny postoj - vysoko smerujúci, milujúci, bdelý ale bez akéhokoľvek napätia.
15.23.7.245Čakajte ma okamih, keď milosť zasiahne! Nezabudnite ju z nevedomosti zachytiť, nenechajte ju prejsť bez povšimnutia a teda bez úžitku. V tomto okamihu existuje tajuplný pocit, v ktorom ak zotrváte, premení sa v niečo posvätné. Toto je signál, snažte sa byť o samote, všetko zanechajte, zastavte sa vo všetkých činnostiach, nevstupujte do meditácie ale do kontemplácie, do stavu bez myšlienok.
15.23.7.246Jeho vlastným úsilím na tomto stupni je odstrániť z poľa koncentrácie každú mentálnu spomienku a citový vplyv, ktorý ho odvádza od dosiahnutia ticha. Ak mal v ich odstránení úspech, potom nemá robiť vôbec nič, iba relaxovať.
15.23.7.250Povinnosťou začiatočníka , ktorý sa snaží zvládnuť koncentráciu je, aby odporoval odbiehaniu myšlienok, tejto tendencii pohybovať sa nekonečne v kruhu od predmetu k predmetu, pre pokročilého, ktorý sa snaží zvládnuť komplementáciu, existuje úplne odlišná povinnosť. Nemal by brat tok myšlienok príliš vážne alebo úzkostlivo, ale má ho nechať bežať s takým postojom, že aj toto odovzdá Nadja. Výsledok svojich snáh zveruje do rúk Božích.
15.23.7.251Čím nečinnejšie je ego behom tohto cvičenia a čím pasívnejšie spočíva pred Nadja, tým dokonalejší bude Jeho vstup. Tento stav nie je možné dosiahnuť behom prvého stupňa, behom onoho vedomého úsilia a zápasu s rozptýlením.
15.23.7.253Vlastná sila žiaka ho privedie k určitému bodu, ale nebude schopná ho viesť ďalej. Keď je tohto bodu dosiahnuté, nemá žiak inú možnosť, než sa trpezlivo a bez odporu odovzdať a čakať. Takýmto podrobením ukazuje svoju pokoru a robí krok k tomu, aby bol hoden milosti.
15.23.7.254Je takmer nemožné vypudiť z mysle všetky myšlienky a predstavy. Ale to, čo pre seba sami nemôžeme vykonať, môže pre nás vykonať vyššia sila.
15.23.7.256Dochádza k tomu, že sa musíme učiť umeniu nič nerobiť. Zdalo by sa, že toto môže robiť každý a bez najmenšej prípravy či tréningu, ale v skutočnosti je tomu tak, že sotva kto to môže robiť. Pretože výraz „nič nerobenie“ musí byť interpretovaný v absolútnom význame. Musíme sa naučiť byť úplne bez činnosti, bez myslenia, bez akéhokoľvek napätia alebo prejavu ega. Biblický výraz „Buď ticho!“ vyjadruje presne tú istú vec, hovorí to však kladným spôsobom tam, kde druhý to hovorí spôsobom záporným. Ak máme naozajstný úspech v učení sa tomuto umeniu a ak sedíme absolútne ticho počas dlhých období, získame tú najlepšiu zo všetkých odmien, sľúbenú bibliou: „Vedz, že Ja som Boh.“
15.23.7.258To, čo sa deje ďalej, nepochádza zo žiadneho úsilia z jeho strany a nezávisí na ničom, čo robí. Žiak má jednoducho zostať tichý telom aj mysľou. Potom zhora, z Nadjá, zostúpi milosť a žiak začne prežívať radosť z pocitu božskej prítomnosti.
15.23.7.260Teraz, keď vstúpil do úplného mlčania, musí byť pripravený trpezlivo čakať na to, čo sa samo odhalí. Tento ďalší vývoj nemôže byť vynútený alebo uponáhľaný; vskutku pokus o to by účinne zabránil jeho prejavu.
15.23.7.261Lao-c´ viac než ktorýkoľvek iný autor zdôraznil najstručnejším a najjednoduchším spôsobom dôležitosť, význam a výsledok cvičenia tichého sedenia, trpezlivého čakania na seba odhalenie vnútornej bytosti, pokorného dovolenia intuícii, aby bola precítená a prijatá.
15.23.7.270Keď ste už vo Svetle, potom tu nie je nič k čineniu a žiadna technika k predvádzaniu.
15.23.7.271Ak po dosiahnutí najhlbšej kontemplácie namierite svoju pozornosť na zvláštny problém, v ktorom chcete mať jasno, čo nie sú schopné poskytnúť ani zmysly, ani intelekt, môžete iba zábleskom vnímať, aké je správne riešenie tohto problému.
15.23.7.276Všimnite si ako celá naša bytosť sa samočinne utíši, keď si prajeme byť plne vnímavý práve pred nejakým dôležitým prehlásením. Ak je to nanajvýš dôležité, väčšinou zadržíme dych; tak intenzívny pokoj je potrebný preto, aby sme toto prehlásenie prijali v najvyššej miere a nič nepremeškali. O čo viac by sme mali byť stíšení v každej časti mysle a tela, ak očakávame že započujeme mlčanlivé prehlásenie Nadja!
15.23.7.277Tu, v najhlbšom stave kontemplácie, si uvedomí niečo druhé - či je to svet vonkajších predmetov alebo svet vnútorných myšlienok - zmizne. Ale nenasleduje bezvedomie. To, čo zostane, je nepretržité, statické, neosobné a nemenné vedomie. Toto je najvnútornejšie bytie človeka.
15.23.7.293,Pozornosť na tomto stupni musí byť sústredená jedine na skrytú dušu. Žiadny iný cieľ, dokonca ani jej symbol, nesmie byť teraz udržiavaný. Keď sa hľadajúci do tejto kontemplácie ponorí tak hlboko, že sa v nej celá jeho bytosť, celá jeho psychika myslenia, cítenia, vôle a intuície prelína a splýva, môže dôjsť náhle a nečakane k premiestneniu vedomia. On skutočne odchádza od toho, čo doposiaľ poznal ako seba, do novej dimenzie a stáva sa inou bytosťou...
15.23.7.321,Čím hlbšie sa žiak pohrúži do meditácie, tým menšiu príťažlivosť má pre neho svetský život, keď sa z meditácie vynorí; staré podnety, ktoré ho prenasledujú, začnú slabnúť.
15.23.7.327Ak má byť to, čo si žiak podrží, nepretržitým svetlom a neprerušovaným zábleskom, musí najskôr úplne vymiesť zo svojho charakteru všetky negatívne tendencie, myšlienky a city, po druhé, napraviť nedostatky vo svojom vývoji, po tretie, dosiahnuť stav rovnováhy medzi svojimi schopnosťami.
15.23.7.328
4 apr 2014
6 nov 2011
16 jú 2017
13 feb 2012
2 jan 2018
5 sep 2013
29 jú 2018
3 mar 2015
25 apr 2014
14 feb 2014
25 apr 2017
4 nov 2015
13 jú 2014
18 jú 2018
29 nov 2015
11 aug 2018
7 mar 2014
19 sep 2017
25 jú 2017
13 mar 2014
28 jan 2014
27 jú 2017
15 dec 2012
12 aug 2015
20 feb 2011
31 jan 2011
31 mar 2017
17 jan 2011
21 apr 2012
30 jú 2016
26 feb 2014
20 feb 2012
7 aug 2016
26 mar 2016
16 aug 2011
17 jan 2017
3 apr 2016
16 okt 2013
15 jan 2017
5 nov 2012
23 jú 2011
9 okt 2015
25 jú 2014
9 jú 2011
14 sep 2018
18 mar 2011
16 dec 2014
31 okt 2011
20 nov 2012
23 jú 2017
7 apr 2017
30 jan 2016
6 dec 2014
10 jú 2014
31 jan 2017
10 mar 2017
20 mar 2016
14 nov 2012
5 mar 2018
23 má 2016
25 sep 2018
2 sep 2018
12 jan 2016
6 aug 2017
30 jú 2011
30 má 2017
8 má 2015
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se