The Library
„Mystérium, do ktorého sme zrodení, nie je možné premknúť tvorivou fantáziou, ani logickým intelektom. Avšak intuícia, ak sme dostatočne trpezliví a ochotní sa ňou riadiť, nás môže uviesť do prevratnej skúsenosti, kde odhalíme, že To existuje, vždy existuje.”
14.22.1.2„Odhalenie prítomnosti intuície umožňuje forma spojenia medzi osobou a Nadja, ktorá je pasívna, nie aktívna. To znamená, že človek je intuitívne riadený, vedený alebo vylepšovaný vo všetkých svojich ľudských schopnostiach a ich prostredníctvom koná, pracuje, myslí, rozpráva a rozhoduje, akoby tak činil úplne sám. Ale nie je tomu tak: reaguje na Nadja, na účinky jeho prítomnosti, teraz neobmedzovanej jeho egom.”
14.22.1.8„V človeku existuje schopnosť, ktorá rozpoznáva pravdu hneď ako ju zazrie, ktorá nepotrebuje žiadnu polemiku, úvahu alebo premýšľanie, aby si overila alebo dokázala to, čo vie.”
14.22.1.12„Existuje iný spôsob poznávania, vedľa bežného spôsobu prostredníctvom očí alebo myšlienok, spôsob, ktorý je možné nájsť jedine stíšením mysle a upokojením emócií.“
14.22.1.13V človeku existuje skvelá možnosť, prevažne nevyužitá. Je to schopnosť intuície, ktorá ho spája s vyšším poriadkom bytia.
14.22.1.14Koľko myslí uvažovalo o živote a pátralo po jeho význame len, aby sa nakoniec cítili zmätene, boli zastavené vlastným obmedzením? Lebo aj keď činný intelekt takéto otázky prirodzene kladie, primerane ich môže zodpovedať jedine intuícia. Tá je však zo všetkých našich schopností najmenej pestovaná a je najmenej činná, a preto nemáme k odpovediam prístup a otázky zostávajú ťaživé alebo dokonca mučivé.
14.22.1.17Tieto intuitívne pocity nám hovoria, že v základe nášho bežného vedomia existuje hlbší druh Bytia.
14.22.1.21Je takmer nemožné vložiť do myšlienok to, čo je nad myšlienkami. Ale aj náznaky, sugescia a symboly môžu poskytovať určitú službu. Iba intuícia, ktorá prichádza sama od seba sa môže viac priblížiť pravde a vysloviť to, čo sa jej viac podobá.
14.22.1.22Keď nám chýba schopnosť chápať Nekonečno, posudzovať ho, alebo vnímať, máme schopnosť vyciťovať jeho prítomnosť intuitívne.
14.22.1.25„Odhalenie existencie duše nie je výsledkom intelektuálnej analýzy alebo emocionálneho vyciťovania, ale intuitívneho zážitku.“
14.22.1.30„Intuícia prichádza z Nadja a vedie k Nadja.“
14.22.1.34Sila alebo slabosť našej intuície určuje stupeň nášho duchovného vývoja. To, čo sa začína ako jemné odovzdanie sa intuícii na niekoľko minút sa jedného dňa navždy premení na úplné odovzdanie sa ega k Nadja.
14.22.1.35Pre hľadanie vlastnej cesty k vyšším pravdám nestačí používať iba intelekt, nech by bol akokoľvek prenikavý. Pripojte k nemu intuíciu: potom budete mať inteligenciu. Ale ako má človek intuíciu rozvíjať? Prenikaním hlbšie a tíšením hluku myšlienok.
14.22.1.37Intuícia nám hovorí, čo robiť. Rozum nám hovorí, ako to robiť. Intuícia vytyčuje smer a udáva miesto určenia. Rozum k nemu predkladá mapu cesty.
14.22.1.38Skôr než môžu byť učinené správne rozhodnutia alebo správne úsudky je obvykle potrebné mnoho času na zhromaždenie dát a správne uvažovanie. Nič z toho nie je potrebné robiť intuitívne, pretože intuícia pracuje mimo čas a za hranicami myslenia.
14.22.1.46Intuitívna idea je úplne odlišná od idei odvodenej z neobvyklého postupu logického myslenia. Pokiaľ táto intuitívna idea nie je pokrivená alebo zakalená samotným človekom, je vždy spoľahlivá. Môžeme to isté povedať o intelektuálnej idei?
14.22.1.47Intuícia by mala dávať rozkazy, ktoré by mal vykonávať intelekt. Logické uvažovanie a praktický prístup, ktorý je k tomuto potrebný a venovanie pozornosti ich detailom bude potom zaisťovať sám intelekt. Avšak pôvodná úloha vydávať pokyny a právomoc vydávať rozkaz bude spočívať jedine na intuícii.
14.22.1.55Musí sa vycvičiť, aby rozpoznal prvé slabé začiatky intuitívnej nálady a naučiť sa zanechať všetko, keď spozoruje jej príchod.
14.22.1.61Intuitívne pocity sú tak ľahko, a preto tak často, prehlušené vonkajšou činnosťou tela, vášňami, emóciami alebo intelektom, že jedine zámerné pestovanie ich môže ochrániť a posilniť.
14.22.1.62Kľúčom je skončiť okamžite s tým, čo človek práve robí, alebo čokoľvek rozpráva a preorientovať celú svoju pozornosť na prichádzajúcu intuíciu…
14.22.1.66,Keď človek preskúmal nejaký problém zo všetkých uhlov nielen s najintenzívnejšou silou mysle, ale tiež s najlepšími vlastnosťami srdca, mal by nakoniec odovzdať svoje Nadja a vypustiť ho z mysle. Technika je jednoduchá. Byť tichý a pokojný. Vo chvíli, keď problém nechá opadnúť, víťazí nad egom... V tomto bode môže vstúpiť Milosť a urobiť to, čo ego nemôže urobiť. Milosť môže poskytnúť vedenie ihneď alebo neskôr formou zjavnej idey.
14.22.1.72,Najčastejšou chybou je snažiť sa vynútiť si a vyrábať intuíciu. To sa nedá urobiť. Je to niečo, čo k vám prichádza. Preto neočakávajte, že sa dostaví, keď sa sústreďujete na nejaký problém, ale príde, ak vôbec príde, až potom, keď ste svoj problém vypustili z mysle. Aj potom je to záležitosťou milosti – môže alebo nemusí prísť.
14.22.1.73Vzdávanie sa všetkých pozemských prianí, oslobodzovanie srdca od všetkých živočíšnych vášní, opúšťanie každej egoistickej chamtivosti – tieto postoje budú vznikať spontánne a budú prirodzeným spôsobom vzrastať, ak sa človek bude vážne zaoberať hľadaním, takže jeho intuícia sa bude môcť pomaly uplatňovať.
14.22.1.76Intuícia neprebleskne vždy náhle z hlbín mysle do vedomia, veľmi často sa formuluje veľmi pomaly - hodiny, dni alebo aj týždne.
14.22.1.86Jemný pocit, ktorý prichádza ako prvý, keď sa mu objekt, človek alebo jav ocitnú tvárou v tvár, je väčšinou správna intuícia. Musí však byť zachytená ihneď pri svojom vzniku, inak zmizne.
14.22.1.91Ak s úctou uvítame každý intuitívny pocit a budeme s ním s dôverou spolupracovať, stane sa postupne častým návštevníkom.
14.22.1.95Hlbšia myseľ je tak blízko zdroju našej karmy, že niekedy môžeme dostať jej správne vedenie nielen intuivíne z vnútra, ale tiež z vonku prostredníctvom okolností.
14.22.1.100Interval medzi príchodom a odchodom nejakej intuitívnej myšlienky je tak krátky, že žiak na ňu musí reagovať bezprostredne a rýchlo. Ak ju minie, zistí, že myseľ sa k nej môže vrátiť len ťažko a neisto.
14.22.1.101„Dovoliť, aby intuitívne pocity prenikli, vyžaduje vnútornú pasivitu, ktorú podporuje meditácia, ale ktorú extroverzia ničí...“
14.22.1.104Poddajte sa ako prázdna nádoba, aby ste boli naplnení intuitívnym vedením Nadja. Nezastavte sa náhle pred týmto cieľom, nebuďte uspokojení s polovičným životom.
14.22.1.105Dôverujte svojim vnútorným podnetom a prijímajte ich vedenie. Keď si nimi nie ste istí, vyčkajte a ony sa postupne objasnia samé.
14.22.1.114„Keď sa stále zamestnávame vonkajšími vecami a naša myseľ je plná myšlienok o nich, nemôže intuícia do nášho vedomia preniknúť. I keď nám svoju radu našepkáva, neuvedomujeme si, čo sa deje. Keď ju naďalej ignorujeme, môžeme úplne stratiť schopnosť počuť ju. Potom sa to musíme opäť učiť. Jedným zo spôsobov, ako cvičiť svoju vnímavosť, je praktikovať meditáciu.”.
14.22.1.123Keď budeme venovať pozornosť svojim intuíciám, rovnako ako ju venujeme svojim túžbam, trik sa podarí. Osvietenie na seba nenechá dlho čakať.
14.22.1.127V snahe získať intuitívnu odpoveď je dôležité, aby ste problém či otázky formulovali jasne a tak čisto, ako len môžete.
14.22.1.129Ak je žiak vo svojom intuitívnom cítení vždy pozorný, dá bokom všetko, čo práve robí, a bude o ňom okamžite meditovať. Bude stále viac závisieť na týchto náhodných cvičeniach, čo bude v kontraste k závislosti na pevne stanovených, predpísaných cvičeniach Dlhej stezky.
14.22.1.134Ak žiak venuje pozornosť len intuitívnemu posolstvu vyššieho Ja, to ho neopustí. Dôjde tak ku správne vyrovnanému duševnému zdraviu a k hlbokému vnútornému mieru. Bez vyhľadávania iných ľudí, s vedomím, že v ňom samom dlie zástupca Boha, ktorý mu môže poskytnúť pravý druh pomoci, bude sa pri získaní sebaistoty spoliehať na večnú prítomnosť.
14.22.1.137Pokiaľ človek pestuje dostatok viery, vzíde z kozmickej mysle reakcia na jeho duchovné túžby a – neskôr – odpovede na jeho otázky. Aby toto získal, musí sa naučiť udržovať trvalú bdelosť k intuitívnym pocitom a posolstvám toho najkrehkejšieho druhu a dôverovať svojim vnútorným vnuknutiam.
14.22.1.138Neustálou modlitbou a duchovnou túžbou k svojmu vyššiemu Jastvu obdrží študent čas od času intuitívne vnuknutie. Mal by ho zachytiť, akonáhle sa objaví a odovzdať sa mu: takýmto spôsobom dostane potrebné vedenie z vnútra.
14.22.1.139V takýchto okamihoch existuje pocit svätosti, posvätného mieru; mali by sme tieto okamihy pestovať ako vzácne, pretože nimi naozaj sú. Obsahujú pokyny pre spojenie s vyšším Jastvom, prvky niečoho za jastvom obyčajným, obsahujú taktiež možnosti prekročenia minulosti s troskami jej spomienok a omylov.
14.22.1.143Pri každom dôležitom kroku bude žiak hľadať vedenie z intuitívnych, rovnako ako z intelektuálnych úrovní bytia.
14.22.1.144Keď vnútorný hlas hovorí to, čo neradi počúvame, máme sklon ho ignorovať.
14.22.1.154Nakoniec sa žiak bude spoliehať na tento slabý vnútorný hlas, ktorý – ak mu pozorne načúva – k nemu prehovára a hovorí mu, ktorým smerom sa má vydať.
14.22.1.163Edison prehlásil, že všetky jeho vynálezy vznikli z počiatočných zábleskov, ktoré vytreskli zvnútra. Zvyšok bol záležitosťou bádania.
14.22.1.167Je žiak plne otvorený intuitívnym pocitom, ktoré vznikajú v jeho hlbšom bytí, v jeho posvätnom jástve? Alebo im stojí v ceste jeho ego so svojou nepoddajnosťou, svojimi zvykmi a sklonmi? Význam týchto pocitov je v tom, že sú vodítkom, podobným nitke, ktorú musí sledovať, lebo ho môže doviesť k požehnanej obrode alebo odhaleniu.
14.22.1.169Schopnosť reagovať na duchovné intuície sa nachádza v latentnom stave vo všetkých ľuďoch, avšak v máloktorom človeku je vycvičená a vyvinutá.
14.22.1.170Žiadna rada nemôže byť pre človeka bezpečnejšia a lepšia než tá, ktorá vychádza z jeho samého prostredníctvom intuície. Avšak nech sa najskôr uistí, že je to intuícia.
14.22.1.190Všetci ľudia občas získajú intuitívne podnety zvnútra, zatiaľ čo niekoľko ľudí ich získava trvale. Preto intuícia nie je taký vzácny a mimoriadny prejav. Čo je vzácne a mimoriadne, je jej čistý príjem, jej správne pochopenie...
14.22.1.194,„...Preto, pokiaľ jeho vývoj nedosiahol bod, kde rýdza intuícia je ako taká ihneď rozpoznaná a pseudo-intuícia ihneď odhalená, nesmie prestať používať rozum, ale musí ho pokladať za najcennejšieho spojenca.”
14.22.1.195,Ako môže žiak zistiť, či je vnútorné vedenie skutočne intuitívne, alebo len pseudo-intuitívne? Jedným zo spôsobov je uvážiť, či smeruje ku prospechu všetkých, ktorých sa situácia týka, ku prospechu druhých rovnako ako k jeho prospechu. Slovo ,,prospech” musí byť chápané zo širšieho hľadiska, musí zahŕňať duchovný prospech súčasne s materiálnym. Ak vedenie tento výsledok neprináša, môže byť vnuknuté egom a môže obsahovať chyby.
14.22.1.196…Rozdiel medzi čírym impulzom a skutočnosťou intuície možno často odhaliť dvoma spôsobmi: po prvé tým, že niekoľko dní čakáme, pretože podvedomá myseľ má zatiaľ možnosť ponúknuť pomoc pri rozhodovaní záležitostí, po druhé zisťovaním druhu emócie, ktorá správu sprevádza.
14.22.1.198,Ak sa máte rozhodnúť, môžete rozoznať hlas múdrosti podľa toho, že prichádza z hlbokého vnútorného pokoja, z úplného ticha, zatiaľ čo impulz je často zrodený z prehnaného nadšenia alebo prílišného vzrušenia.
14.22.1.199The promptings that come from this inner being are so faintly heard at first, however strong on their own plane, that we tend to disregard them as trivial. This is the tragedy of man. The voices that so often mislead him into pain-bringing courses--his passion, his ego, and blind intellect--are loud and clamant. The whisper that guides him aright and to God is timid and soft.
14.22.1.201Príde deň, kedy trvalá snaha a dlhá prax dovolí hľadajúcemu rozpoznať pravú intuíciu od pseudo-intuície s rýchlosťou a istotou, s akou hudobne cvičené ucho rozpozná noty a rytmus (intonáciu) v hudobnom diele.
14.22.1.206Ak intuícia je pôvodná, hľadajúci bude o nej, ako dni a týždne plynú stále viac presvedčený, až sa mu nakoniec jej pravda bude zdať nepopierateľná.
14.22.1.211Intuícia sa v mysli objavuje náhle. Ale takto tiež prichádza impulz. Preto na identifikáciu intuície nestačí prijať toto ako jediné merítko. Intuícia je silná, impulz tiež. Je jasná, impulz tiež. Aby ste rozlíšili klamné zdanie od pravej skutočnosti intuície, hľadajte stopu istoty, úľavy a mier, ktoré následujú v pätách intuície.
14.22.1.216Intuícia sa nikdy neobjavuje bez určitých kvalít, ktoré sa vykytujú súčasne s ňou. Sú to: v prvom rade úplný pokoj, potom ničím neotrasiteľná radosť, ďalej absolútne presvedčenie o pravdivosti a skutočnosti intuície a nakoniec paradoxný pocit skalopevného bezpečia, navzdory výskytu akýchkoľvek nepriateľských vonkajších okolností.
14.22.1.217Existujú štyri hlavné spôsoby, ktorými môže byť poskytnuté vedenie. Sú to: intuitívny pocit, ktorý všeobecným spôsobom schvaľuje alebo zamieta zamýšľaný smer činnosti; priame a presné vnútorné posolstvo; utváranie vonkajších okolností a výuka inšpirovaných textov. Ak sa všetky štyri vyskytujú spoločne a sú všetky v súlade, potom môžete vykročiť vpred s úplnou istotou. Ak sú však medzi nimi rozpory, je určite potrebná veľká opatrnosť a určitý odklad.
14.22.1.221Naviazať skutočne kontakt s Nadja môže hľadajúci len prostredníctvom čistej intuície, ktorá je oslobodená od citového egoismu a prekračuje intelektuálnu ilúziu. A to sa stane v stave úplného a dokonalého ticha; nebude v ňom žiadne citové vzrušenie, ktoré označovalo úspešnú prax predchádzajúceho stupňa meditačného cvičenia.
14.22.1.222,Pretože intuícia prichádza z vnútra, prichádza so svojou vlastnou autoritou. Keď je „pravá“, hľadajúci sa nebude musieť dopytovať na jej hodnovernosť, nebude ju musieť podrobovať skúške, nebude musieť behať za druhými pre ocenenie jej hodnoty alebo jej zamietnutie ako pseudo intuície. Bude úplne presne vedieť, čo intuícia je, a to rovnakým spôsobom, ktorým vie, kto je on sám.
14.22.1.236Keď človek váha príliš dlho nato, aby sa vydal istým smerom, o ktorom intuícia hovorí, že by mal a týka sa jeho vyššieho života, je možné, že zasiahne osud a on si náhle uvedomí, že toto je tá cesta a mal by zavrhnúť všetky pochybnosti.
14.22.1.240„Každá myšlienka, ktorá k nám príde z jasnej výše, prichádza s božou autoritou a s prenikajúcou silou, v ktorých nie sú prítomné žiadne iné myšlienky. Prijímame návštevníka s dychtivosťou a počúvame ho s dôverou.”
14.22.1.243Intuícia nie je rovnocenná, ale skôr nadradená všetkým ostatným ľudským schopnostiam. Predáva tie najjemnejšie posolstvá, príkazy z Nadja, kdežto ostatné schopnosti ich len vykonávajú. Ona je pánom, ony sú služobníkmi. V správne vyvinutom, duchovne ušľachtilom človeku intelekt uvažuje, vôľa pracuje a cit je hnacou silou, vedúcou k naplneniu intuitívne vyciťovaného vedenia.
14.22.1.244Filozof je súčasne mysliteľom aj veriacim, ale jeho hlavnou úlohou nie je ani jedno. Jeho úlohou je poslúchať intuíciu.
14.22.1.245Intuícia musí riadiť všetky ostatné schopnosti človeka. Musí ju sledovať, aj keď jeho schopnosti nesúhlasia s jej vedením. Pretože intuícia vidí ďalej, než kam ony vôbec kedy môžu dovidieť, pretože je emanáciou jeho časti podobnej Bohu, ktorá je svojim spôsobom časťou univerzálneho božstva. Ak si hľadajúci môže byť istý, že to nie je pseudo-intuícia, pravda v nej ho povedie k tomu najlepšiemu v živote, či duchovnému či svetskému.
14.22.1.246Človek je naozaj slobodný vtedy, keď jeho intuícia riadi jeho intelekt a vládne jeho energiám.
14.22.1.252Cítenie je rovnako súčasťou ozajstného porozumenia Skutočnosti ako aj poznanie.Uvádza konečný výsledok do života. Je vyvolaný osvietenými spismi a inšpirovaný umeleckými dielami. Myslenie si tu nemôže oprávnene privlastňovať nadvládu, ale intuícia, tichý hlas Nadja môže.
14.22.1.254...Medzi všetkými rôznymi silami mysle je správne rozvinutá intuícia tou najcennejšou vlastnosťou, akú človek kedy môže vôbec mať. Vždy varuje pred nesprávnymi smermi a často poradí, ktoré správne sú...
14.22.1.256,Človek, ktorý sa učí poslúchať hlas intuície, čo znamená, že sa učí čakať až ona prehovorí a sústreďuje sa na to, aby bol vnútorne v strehu, avšak súčasne vnútorne tichý, nemusí trpieť bolestivými konfliktami, mučivým rozhodovaním, ktoré majú druhí, keď stojí pred problémami vyžadujúcimi nejakú voľbu alebo rozhodnutie.
14.22.1.259„Ak príjme toto intuitívne vedenie tak zistí, že aj keď nepriaznivé okolnosti ostanú rovnaké a nezmenené, jeho postoj voči nim nie. Z tejto vnútornej zmeny mu bude daná sila jednať s nimi, pokoj jednať s nimi nevzrušene a múdrosť jednať s nimi správne.“
14.22.1.260Neexistuje jediný vzor, že musí nasledovať život vedený intuíciou. Hľadajúci niekedy v záblesku nahliadnutia do vnútra uzrie v jedinom okamihu smer aj cieľ, ale inokedy vidí len prvý krok, ktorý má pred sebou a bude musieť mať otvorenú myseľ, aby rozpoznal ďalší krok a konečné miesto určenia.
14.22.1.261Život človeka bude menej problémový a jeho šťastie istejšie, ak jeho rozum bude riadiť jeho telo a jeho intuícia bude riadiť jeho rozum.
14.22.1.269Žiak si môže byť istý, že ak ho Nadja vedie prijať akúkoľvek činnosť, vždy to bude pre jeho vyššie dobro, aj keď to môže viesť k jeho bezprostrednej a zdanlivej škode.
14.22.1.272Dôjde k rozhodnutiam, o ktorých nebude uvažovať logicky, ku krokom, ktoré nebude plánovať pomocou kalkulácie. Napriek tomu však sled ďalších udalostí ukáže, že prvé bolo správne, druhé múdre. Lebo prídu intuitívne.
14.22.1.276Ježiš prirovnával kráľovstvo nebeské k zrnku horčičného semienka, čo bolo medzi Židmi podobenstvom pre všetko mimoriadne malé. Prečo to robil? Pretože vo svojom počiatku kráľovstvo nie je zážitok, ale intuícia - a tá začína nesmierne slabým a jemným vedením.
14.22.1.281...Cvičiť meditáciu , znamená iba prehlbovanie, rozširovanie a posilňovanie intuície. Mystická skúsenosť je iba predĺženou intuíciou.
14.22.1.282,Je dôležité, aby pocit vťahovania do vnútra, ktorý k nemu niekedy prichádza, okamžite sledoval, kedykoľvek je to možné, a to tým, že zanechá na niekoľko minút všetky vonkajšie záležitosti a sústredí sa na to, k čomu ho pocit vedie...
14.22.1.284,Čo je viac súkromné, dôvernejšie než intuícia? Je to jediný prostriedok, ktorý ľudia majú, odkiaľ môžu získavať mystický zážitok, záblesky, pravé osvietenie. Oni však neústupne hľadajú medzi ľuďmi, ktorí sú vo vonkajšom prostredí, medzi učiteľmi to, čo musí byť hľadané a vyciťované vo vnútri.
14.22.1.285Ak môžeme pozorne sledovať tento jemný pocit k jeho vlastnému zdroju, dostanete odmenu neporovnateľne väčšiu, než sa zdalo sľúbené.
14.22.1.291Tým, že sa hľadajúci trvale otvára intuícií, môže intuícia dospieť do mystického osvietenia.
14.22.1.292Ak sa človek naučí pestovať tieto intuitívne okamihy správne, môžu sa z nich časom vyvinúť mystické nálady omnoho dlhšieho trvania a hlbšej intenzity. Neskôr môže ešte dôjsť k dozretiu plodu všetkých týchto nálad – k extatickému zážitku, v ktorom zostúpi milosť, prinášajúca výsledky, ktoré menia život.
14.22.1.293
24 sep 2014
26 sep 2014
11 sep 2014
8 sep 2014
23 jú 2012
28 aug 2014
27 feb 2011
22 apr 2014
21 jan 2011
1 sep 2014
27 nov 2014
12 apr 2012
4 okt 2012
11 aug 2014
18 apr 2012
16 aug 2014
27 feb 2016
17 má 2018
21 sep 2015
5 apr 2014
29 mar 2012
18 jú 2013
15 okt 2012
2 okt 2018
11 má 2011
17 mar 2016
26 jú 2011
23 jú 2013
14 sep 2014
5 má 2012
6 feb 2016
12 sep 2014
19 má 2017
18 feb 2011
16 má 2017
6 feb 2011
12 má 2013
11 aug 2011
1 feb 2018
21 aug 2018
22 apr 2018
9 mar 2014
13 mar 2017
6 dec 2012
11 nov 2012
9 aug 2014
25 aug 2015
6 sep 2014
7 okt 2011
2 feb 2014
6 mar 2012
5 apr 2013
6 aug 2014
24 aug 2014
12 jú 2011
28 okt 2012
12 nov 2012
15 má 2011
23 jú 2016
7 mar 2012
20 sep 2014
8 mar 2011
11 má 2014
6 apr 2011
25 jú 2012
12 dec 2011
28 dec 2011
21 aug 2014
8 okt 2014
3 mar 2011
8 aug 2011
11 apr 2011
27 jú 2015
4 má 2016
25 feb 2014
22 má 2017
1 aug 2014
31 aug 2014
22 aug 2015
31 okt 2012
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se