The Library
Všetko, čo môžeme pravdivo prehlásiť je, že predstava sveta je prítomná v našom vedomí. V okamihu, keď tvrdíme, že skutočný svet, ktorý tejto idei odpovedá, je mimo nás, nezávislý a od nás oddelený, prenášame domnienku.
13.21.2.19Poznaním toho najvyššieho druhu je, že všetko okolo nás a v nás, každý kúsoček prírody a každý tvor, skúsenosť života vo fyzickom tele a skúsenosť smrti bez neho – všetko sú len tvary vedomia.
13.21.2.97Nie je to len osobná úvaha, ale samozrejmý fakt vedy, téma prijatej fyziológie zmyslov, známy výsledok anatomických výskumov, že vedomie toho čo vidíme a pociťujeme je v skutočnosti tým, čo zažívame, a nie veci samotné. Nakoniec všetky naše fakty sú fakty mentálne, celé naše okolie je poznávané len ako myšlienky.
13.21.2.100Existuje jedna vrodená vlastnosť, ktorá je spoločná pre každú ľudskú bytosť a každý zvierací druh – schopnosť, ktorá je samotnou podstatou jeho jastva. Je to vedomie. Najdôležitejším stavom vedomia je vedenie.
13.21.2.129,Človek nemá niekoľko odlišných myslí, ale odlišné vlastnosti v jednej a tej istej mysli.
13.21.2.134Čím to je, že toľko ľudí si nie je vedomých svojej vlastnej vyššej existencie? Odpoveď znie, že sama ich schopnosť uvedomovania je touto duchovnou existenciou. Čokoľvek ľudia poznajú, poznajú len prostredníctvom vedomia v sebe. To v nich, čo niečo poznáva, je božským prvkom v nich...
13.21.2.136,„Myseľ vysvetľuje svoju zvláštnu skúsenosť zvláštnym spôsobom, lebo vzhľadom ku svojej štruktúre by tak žiadnym iným spôsobom činiť nemohla. Ale tieto obmedzenia nie sú večné ani absolútne. Ak sú náhle uvoľnené ako vo sne, jóge, smrti alebo halucinácii, potom je skúsenosť vysvetľovaná novým a odlišným spôsobom.“
13.21.2.137Spisovateľ George Moor sa príliš nezaujímal o metafyziku a obvykle sa tejto téme vyhýbal. Napriek tomu polovicu vety, ktorú napísal o spisovateľovi samotnom, obsahovala najdôležitejší a najvýznamnejší metafyzický princíp. Bolo to: „Je mi známa len moja vlastná myseľ.“
13.21.2.142Ľudská myseľ môže vstúpiť do vzťahu - to jest stať sa vedomou - s niečím, čo má rovnakú prirodzenosť ako ona sama, s niečím , čo je s ňou súvzťažné, čo je rovnako mentálne. Je nemožné, aby hmotné veci vstupovali priamo do nehmotného vedomia človeka.
13.21.2.163„Videný objekt, oko, ktoré ho vidí a akt videnia, to všetko je súčasťou mentálne vytvorenej scény; všetko je ideami.“
13.21.2.172Pretože som vedomou bytosťou, som si vedomý fyzických vnemov a mentálnych myšlienok; ale vedomie, ktoré umožňuje existenciu tohto uvedomovania si, existovalo skôr než vnemy a skôr než myslenie, a to je rovnako pravdivé o novorodencovi ako aj o umierajúcom. A toto materialista anatóm, ktorý pitve telo, nevidí...
13.21.2.175,Objekt, s ktorým zmysly priamo nadväzujú kontakt, je považovaný za jednu vec; mentálny vnem, ktorý majú, keď na tento objekt myslia, je považovaný za inú a úplne odlišnú vec... Ale ak analyzujete spôsob, akým objekt vnímate, zistíte, že jak vnímajúci, tak vnímané sú v akte vnímania nerozdeliteľné. Nemôžete dokázať dualitu myšlienky a veci, ale len ich jednotu.
13.21.2.177,
5 feb 2015
28 jú 2012
2 má 2015
27 feb 2015
18 feb 2015
14 feb 2015
18 okt 2014
23 feb 2015
17 aug 2016
17 sep 2014
28 jú 2016
9 jú 2015
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se