The Library
...Cieľom filozofie je prekonať rozdiel medzi prerušovanou intuíciou a stálym vedením, medzi občasnými extázami a kontrolovaným vnímaním a tak dosiahnuť stav trvalého osvietenia, ktorý neochvejne a vo všetkých dobách zotrvá v Nadja.
13.20.4.22,Filozofické chápanie sa môže v hľadajúcom rozvinúť až potom, keď vypestoval svoju metafyzickú inteligenciu, ako aj svoju mystickú intuíciu.
13.20.4.59Samo vytrvalé a stále uvažovanie o myšlienkach tu uvedených, je časťou jogy filozofického rozlišovania. Takáto úvaha povedie študenta rovnako prirodzene k realizácii jeho cieľa tak, ako ho sprievodná a rovnako nutná činnosť úplného potlačovania všetkých myšlienok povedie k mentálnemu pokoju. Je to tak preto, že tieto idey nie sú obyčajnými úvahami, ale výsledkom prenosu vnútornej skúsenosti...
13.20.4.66,Je paradoxom, že k dosiahnutiu tohto cieľa je potrebné oboje, a to schopnosť hlboko premýšľať a schopnosť ustúpiť od myslenia.
13.20.4.68Cesta zo stavu hľadajúceho k stavu mudrca je dlhá. To je však pravdivé len dovtedy, pokiaľ pripisujeme času skutočnosť. Pre tých, ktorí vedia, že naša ľudská existencia je pohybom skrz udalostí, ale že ľudská bytosť – vo svojej podstate – prekračuje všetky udalosti a prebýva v bezčasovosti, pre tých môže byť táto cesta podstatne skrátená alebo privedená k svojmu určeniu náhle. K tomu je treba dokonale pochopiť filozofiu a vytrvalo ju na sebe aplikovať.
13.20.4.88Pre úzkostlivého, nepoučeného hľadajúceho všetko, čo je spojené so svetským životom, je prekážkou na ceste nahor. Pre filozoficky poučeného študenta, to je v skutočnosti krokom na ceste nahor. On sa vyrovnáva s pozemským okolím tým, že o ňom správne premýšľa, premenúva každý svoj pozemský čin v niečo posvätného, pretože to vidí v božskom svetle, a vidí spolupútnika aj v najhoršom hriešnikovi.
13.20.4.93Nestačí poznať svoje vnútorné jastvo tak, ako ho poznajú mystici. My musíme taktiež poznať pravú podstatu vonkajšieho sveta, skôr než môžeme realizovať pravdu...
13.20.4.96,Dosiahnuť simultánneho vedomia oboch stavov – osobného ega a neosobného Nadja – je možné, a je občas dosahované niektorými ľuďmi, napríklad mystikmi alebo umelcami – ale vytrvalo ho dosahujú len filozofovia.
13.20.4.107Filozofia vedie svojich stúpencov posvätným putovaním od obyčajného života vo fyzických zmysloch, cez mystický život v duchu oslobodenom od zmyslov späť k preduchovnenému životu v týchto zmysloch.
13.20.4.113...Nadjá je prítomné vo všetkých ľuďoch – ba čo viac – vo všetkých tvoroch – ako ich základné bytie. My nielenže vieme, ale my to aj CÍTIME. Takže nemôžeme zostať ľahostajní k životom ostatných. A preto – a teraz odhaľujeme veľké tajomstvo – keď dosiahneme oslobodenie od nekonečne sa točiaceho kola reinkarnácií, vraciame sa dobrovoľne znova a znova na zem len z toho dôvodu, aby sme pomáhali ostatným zmierniť utrpenie a zmenšiť nevedomosť, ...
13.20.4.129,...Musí najskôr rozvinúť trojicu hlavy, srdca a ruky, čiže rozumu, intuície a činnosti, a uviesť ich všetky do správnej rovnováhy. Keď je naviac inšpirovaný ideálom služby, pritiahne k sebe neviditeľnú pomoc tých, ktorí sú tiež zasvätení takej službe.
13.20.4.131,Prvým krokom je odhaliť, že existuje Prítomnosť, Sila, Život, Myseľ, Bytie, jedinečné, nevytvorené ani nepočaté, beztvaré, neviditeľné a nepočuté, všade a stále rovnaké. Druhým krokom je odhaliť jej vzťah k vesmíru a k sebe samému.
13.20.4.133V tomto hľadaní je nutné sa naučiť dve veci. Prvá je umenie utíšiť myseľ a vyprázdniť vedomie od každej myšlienky a akejkoľvek formy. To je mysticismus alebo jóga… Druhou vecou je pochopiť podstatu prirodzenosti ega a vesmíru a získať priame vnímanie toho, že oba nie sú ničím, než sériami ideí, ktoré sa samy rozvíjajú v našich mysliach. To je metafyzika Pravdy. Spojením týchto dvoch činností dosiahne žiak realizáciu svojho pravého bytia ako stále krásneho a večne dobrotivého Nadja. To je filozofia.
13.20.4.134,Uchovávajte v sebe všetko, čo ste získali štúdiom, meditáciou a modlitbou, filozof sa vracia do sveta, aby získal skúsenosť života a aby aplikoval v praxi, čo sa naučil.
13.20.4.142...Hľadanie nie je neoddeliteľnou stezkou, ale stezkou trojdieľnou. Musí po nej postupovať svojou inteligenciou, svojou intuíciou a svojimi skutkami...
13.20.4.143,... Ako vodcov bude svet potrebovať mužov a ženy, ktorí sú pevne zakotvení v živote božského jastva, ktorých intelekty sú však bystré, ruky ochotné pracovať a srdcia široké.
13.20.4.143,...Ďalej som sa snažil tvrdiť to, čo tvrdili starí ázijskí mudrci už dávno, že je možné vyvinúť schopnosť priameho vzhľadu (insightu) do podstaty Nadja, do zvrchovanej skutočnosti vesmíru, že toto je pre človeka najvyšší možný druh intuície...
13.20.4.152,All metaphysical study and all mystical exercises are but preparations for this flash of reality across the sky of consciousness which is here termed insight. The latter is therefore the most important experience which awaits a human being on this earth...
13.20.4.155,...Zatiaľ čo sa metafyzika snaží pozdvihnúť nás k nadfyzickej idey myslením, zatiaľ čo sa meditácia snaží pozdvihnúť nás k intuícii, zatiaľ čo sa etika snaží nás k nej pozdvihovať praktickou dobrotivosťou, umenie sa snaží o to isté vyciťovaním a oceňovaním krásy. Filozofia vo svojej obdivuhodnej šírke a rovnováhe zahrňuje a zlučuje všetky štyri a nakoniec pridáva ich vyvrcholenie - insight.
13.20.4.178,Takéto revolučné dosiahnutie, akým je vhľad, sa musí nutne prejaviť v živote človeka, môže sa vyvinúť jedine prekonaním celej obrovskej sily navyknutého nesprávneho myslenia, neutralizovaním celého obrovského bremena navyknutých nesprávnych citov a pôsobením proti celej tejto obrovskej sile navyknutého nesprávneho konania. Skrátka, známemu osobnému „ja“ sa musí vziať pôda pod nohami. To sa prevedie trojnásobnou disciplínou. Spojená trojnásobná technika pozostáva z metafyzickej úvahy, mystickej meditácie a stálej spomienky uprostred nezištnej aktívnej služby...
13.20.4.178,Všetko je ako gigantický sen, kde každá ľudská bytosť vkladá svoj vlastný súkromný sen do spoločného sna. Je treba prelomiť dvoje okúzlenie, skôr ako môže byť zahliadnutá Skutočnosť – kúzlo, ktoré na nás vkladá svet a kúzlo, ktoré na nás vkladá ,,jastvo. Človek, ktorý sa z tohto okúzlenia dokonale prebudí, je ten, ktorý získal plný vhľad. Táto schopnosť nie je ničím iným než takýmto plným prebudením. Je nesmierne ťažké ho dosiahnuť, a to je dôvod, prečo tak málo snívajúcich sa vôbec kedy prebudí a prečo toľko z nich nechce ani poslúchať odhalenia tých, ktorí sa prebudili. Napriek tomu Príroda nás učí tu tak ako inde, že nesmieme dovoliť, aby trpezlivosť zlyhala. Príroda má mnoho času. Život je evolučný proces. Ľudia sa začnú pohybovať vo svojom spánku nerovnomerne, ale stále viac.
13.20.4.194Mystická skúsenosť je proste niečím, čo vzniká a zaniká, naopak filozofický náhľad, keď je raz v človeku upevnený, nemôže ho za žiadnu cenu opustiť. Takýto človek chápe Pravdu a toto pochopenie nemôže stratiť, rovnako ako nemôže dospelý človek stratiť svoju dospelosť a stať sa dieťaťom.
13.20.4.198Pretože hľadajúci pracoval pre svoju odmenu, pretože podstúpil trpezlivý a obťažný výcvik, a pretože každý krok, ktorý na ceste urobil, urobil s plným pochopením a jasným rozhľadom. Jeho inšpirácia nie je takého druhu, že dnes je tu a zajtra nie je, ale keď ju získa zostáva trvalou a je stála.
13.20.4.199Byť schopný kontemplovať Nadja ako „druhého“, je samo o sebe už dosiahnutím vyššieho druhu. Ale nakoľko je po prvé prerušované, po druhé neúplné a po tretie nedokonalé, stále ešte nie je tým najvyšším. Tým najvyšším dosiahnutím je definitívne, trvalé a dokonalé ponorenie sa do Nadja.
13.20.4.211Zo všetkých týchto štúdií, meditácií a činností sa študent bude vynárať ako človek vnútorne zmenený. Pristupuje k obvyklej kontemplácii svojho spoločenstva s vesmírom ako s celkom, dochádza k pochopeniu, že osobná izolácia je iluzórna, a tak učí pevné kroky na poslednej ceste k tomu, stať sa pravým filozofom. Realizácia skrytej jednoty jeho vlastného života so životom celého sveta sa nakoniec prejaví v nekonečnom súcitení so všetkým, čo žije. Tak sa učí podrobovať svoju osobnú vôľu vôli kozmickej, obmedzený sebecký cit ďalekosiahlemu prianiu všeobecného blaha. Súcitenie v jeho srdci rozkvitne plne ako kvet lotosu v slnečnom žiare...
13.20.4.224,Keď človek po prvýkrát dosiahne tohto jasného nazerania, vidí nie iba to, čo mu prináša veľkú radosť, ale taktiež to, čo mu prináša veľký smútok. Vidí ľudí zmätených životom, strápených životom a zaslepených životom. Vidí ich, ako putujú po nesprávnych cestách, pretože nie je nikto, kto by ich viedol po cestách správnych. Vidí ich, ako sa modlia za svetlo, ale aj ako sú obklopení temnotou. V onej hodine učiní rozhodnutie, ktoré zásadne ovplyvní celý jeho život. Od toho času bude prosiť za iných, oddá sám seba pre ich duchovnú službu.
13.20.4.226Po túžbe, aby ho Nadja plne zatienilo, (ktorá musí byť vždy prvá), je jeho druhou túžbou, (ktorá v ňom teraz horí plameňom), šíriť mier, chápanie a súcit, propagovať vnútorný stav skôr ako intelektuálnu dogmu, žehnať a osvietiť tých, ktorí hľadajú svojho božského otca.
13.20.4.227...Je veľa dôvodov, prečo človek, ktorý prijal evanjelium inšpirovanej činnosti, by sa mal stať blahodarnou silou vo svete. Nech mu pripadne akákoľvek úloha v hre života, bude ju vykonávať rozhodujúcim a význačným spôsobom. Viac než kedykoľvek predtým vo svojich dejinách potrebuje svet takýchto činorodých filozofov...
13.20.4.229,To, čo udržiava každú individuálnu myseľ, je myseľ univerzálna. Preto to, čo je pre ňu najlepšie v spoločenskej a etickej činnosti, musí spĺňať požiadavku, že je tým najlepším pre všetkých. Inak to je neúplné.
13.20.4.235Jeho najvyšším cieľom je tešiť sa z požehnanej prítomnosti Nadja vo svojom srdci. Neznamená to však, ako je to u nižších mystikov, že sa z nej bude tešiť sám. On si vrúcne praje podeliť sa o ňu s ostatnými.
13.20.4.251Ak niekto obdarováva ľudstvo duchovne, esteticky, rozumovo alebo eticky, slúži taktiež Bohu, aj keď nepatrí k žiadnemu náboženstvu. Pretože sa uvádza do harmónie so Svetovou Ideou.
13.20.4.258Keď Vyššia Sila privedie človeka do situácie, ktorú vyvolal svojou trvalou túžbou slúžiť, a keď má pre to súčasne potrebnú kvalifikáciu, sila a múdrosť, ktoré potrebuje, aby to mohol splniť, mu budú prepožičané.
13.20.4.261Pochopiť tajomný šepot Ticha, a toto pochopenie preniesť do sveta tvarov prácou, ktorá vyjadrí tvorivú vitalitu Ducha, je jedným spôsobom, ktorým môžete slúžiť ľudstvu.
13.20.4.262... Jeho úloha je jednou z najstarších v ľudských dejinách – presviedčať mužov a ženy, že stojí za to pýtať sa sám seba: Aké sú najvyššie hodnoty ľudského života?
13.20.4.275,...Perzský básnik Baha Vllah napísal: „Boh pozerá na povinnosť hlásať Jeho posolstvá ako najužitočnejšiu prácu zo všetkých.“ Ak sa do tejto snahy plne zapojí, bude stále viac pociťovať, že je súčasťou pohybu, ktorý je súčasťou prichádzajúcej vlny...“
13.20.4.275,Ktokoľvek pomáha zlepšovať ľudstvo alebo rozlišovať vedenie o vyššej pravde, či už slovami alebo mlčaním, umením alebo dobrým príkladom, poskytuje tú najlepšiu službu. Žiadna iná dobročinnosť alebo ľudomilnosť sa nevyrovná tomuto pozdvihnutiu bytostí, usilujúcich – nevedome alebo vedome – o očistenie, zmravnenie a zjemnenie vedomia.
13.20.4.277Najvznešenejším povolaním v živote a najužitočnejším zamestnaním je vyučovať filozofiu.
13.20.4.278„Horlivý študent môže byť obdarený aj nepatrnými dobrými vlastnosťami, ale keď môže bez váhania chápať pravdu – akokoľvek teoreticky – a vysvetľovať ju ostatným, potom mu toto vysvetľovanie pomôže tak, že sám bude naplnený týmito ideami a jeho myseľ bude presýtená ich pravdou. To ho nakoniec povedie k uskutočneniu Božstva, ktoré je v ňom.“
13.20.4.292,Objavenie faktu, že naša vlastná existencia, ako aj existencia sveta sú podobné existencii vo sne, nás nemusí desiť, nemusí spôsobiť, že sa staneme nepraktickými, nevýkonnými, že sa nebudeme zaujímať o svet, a že činnosti budeme vykonávať iba spolovice. Lebo rovnako, ako by sme počas spánku dali prednosť príjemnému snu pred nočnou morou, rovnako by sme sa mali snažiť žiť tento bdelý deň sveta pokiaľ sa dá čo najpríjemnejšie, najužitočnejšie a najúspešnejšie...
13.20.4.303,Existuje potešujúce tajomstvo, ktoré je spojené s týmto príkazom slúžiť ľudstvu. Ktokoľvek sa venuje takejto službe, nevyhnutne ako bumerang sa mu to jedného dňa vráti, a to vtedy, keď ostatní prejavia ochotu mu slúžiť. Pretože karma je božský zákon, ktorý prináša späť čokoľvek, čo je vyslané...
13.20.4.307,Pravdivá sila povedie ruky tých, ktorí budú jednať na rozkaz Boha vo svojom vnútri, ktorého každodenná pripomienka pre nich znie: „Choďte a žite pre dobro človeka Svetlom, ktoré nachádzate v najhlbších zákutiach svojho vlastného srdca.“
13.20.4.308
12 sep 2015
29 sep 2018
5 sep 2017
23 apr 2012
6 dec 2013
26 má 2015
30 jan 2015
22 jú 2014
27 sep 2016
27 okt 2012
7 okt 2012
11 jan 2011
12 má 2011
13 jan 2011
14 má 2013
20 má 2013
8 jú 2017
4 apr 2013
8 mar 2017
3 jan 2018
23 jú 2015
22 jú 2015
21 feb 2016
10 jú 2016
14 jan 2016
29 apr 2014
19 má 2014
27 okt 2018
20 aug 2017
24 okt 2018
18 nov 2016
23 má 2015
10 jan 2017
24 mar 2016
21 mar 2017
14 má 2011
9 feb 2016
1 okt 2014
10 apr 2014
23 sep 2017
20 okt 2012
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se