The Library
Učiť sa znamená získavať vedomosti; ale ten, kto sa chce poučiť o tejto Pravde, ktorá je za i nad všetkými ostatnými pravdami, musí k nej ísť svojou mysľou, svojím srdcom, svojím telom a svojou vôľou. Svojou mysľou preto, že jeho myslenie musí preniknúť ku svojim najvzdialenejším hraniciam. Svojím srdcom preto, že sa od neho žiada viac lásky, než teraz tuší. Svojím telom preto, že ono má byť chrámom svätého ducha. A svojou vôľou preto, že toto hľadanie nesmie zakončiť skôr, než ho celé obsiahne.
13.20.3.5Filozofická inteligencia spojuje intelektuálnu schopnosť so schopnosťou intuitívnou.
13.20.3.8...Vyžaduje sa sila odložiť bokom vzory myslenia, vnucované mysli dlhým zvykom. Tieto kvality sa nemusia nutne prejavovať, musia existovať...
13.20.3.15,Pravda v človeku už existuje. On ju musí vyniesť zo stredu na povrch svojho vedomia. Ak je skrytá pred jeho pohľadom, je to len preto, že sa nedíval dosť hlboko alebo že neodstránil prekážky svojmu pohľadu. Ony prekážky sú výlučne v jeho nižšom ja a môžu byť odstránené praktizovaním filozofickej disciplíny.
13.20.3.76Schopnosť rozlišovať medzi zdaním a realitou, medzi nepravým „ja“ a pravým „Ja“ sa vyvíja tým, že podrobujeme správy zmyslov kritike intelektu, že cit kontrolujeme rozumom, že všetkých týchto schopností sa vzdáme v prospech intuície a že sa v meditácii budeme ponárať hlbšie a hlbšie do podstaty človeka.
13.20.3.81Cieľom je získať vyššie vedomie, ktoré blysne mysľou oslňujúcim svetlom. Všetko úsilie ašpiranta aj jeho výcvik sú na toto zamerané.
13.20.3.87Neskúsený a nevyrovnaný ašpirant môže posudzovať duchovný postup citovej extáze alebo meditačnú víziu, ale vyspelý a múdry ju bude posudzovať podľa charakteru – jej vznešenosti, jej vyzretého vývoja a jej čistoty.
13.20.3.100Filozof rozvíja základné stránky svojej ľudskej povahy, to jest svoju inteligenciu logickým uvažovaním, svoje vedomosti štúdiom, svoju zbožnosť modlitbami, svoju mystickú intuitívnosť meditáciou a svoju múdrosť zdržovaním sa v spoločnosti s tými, ktorí sú vyspelejší než on.
13.20.3.107Myslenie, cítenie a vôľa sú tri stránky ľudskej bytosti, ktoré musia v tomto hľadaní vykonať svoje príslušné poslanie. Myslenie musí byť zamerané k rozlišovaniu pravdy od omylu, skutočnosti od zdania. Cítenie musí byť povznesené v milujúcej oddanosti k Nadja. Vôľa musí byť obrátená smerom k múdrej činnosti a altruistickej službe. A všetky tri musia postupovať v účinnom spojení a vzájomnej rovnováhe.
13.20.3.111Nechuť praktikovať meditáciu a neschopnosť v nej dlho zotrvať, ak je začatá, pochádza zo silného zvyku mysle, ktorá sa neustále zamestnáva svetskými vecami, pretože je pripútaná k osobným túžbam. Preto je štúdium výlučne abstraktných metafyzických a neosobných námetov súčasnej filozofickej stezky.
13.20.3.121Mentálne tendencie, ktoré si prináša z predchádzajúcich zrodení, následky fyzickej dedičnosti a prostredia, vplyv spoločnosti a sugescia výchovy – to všetko musí byť podrobené disciplíne a prečistené, ak má hľadajúci získať pravdu, ktorú by mimovoľne nezdeformoval.
13.20.3.128Ak sa pýtate, čo je skutočnosť z hľadiska filozofie, odpoveďou musí byť – vedomie. Ak sa pýtate ďalej, aká je práca človeka v tomto živote, odpoveďou musí byť – uvedomiť si vedomie ako také. Pretože sa mu však vedomie samo obvykle nikdy neodhalí, ale len ako meniace sa stavy, môže túto prácu dokončiť, len keď prijme mimoriadne prostriedky. Bude musieť zoceliť svoje city a stíšiť svoju myseľ. Skrátka, bude musieť zaprieť sám seba.
13.20.3.155Štvoruholník náboženskej oddanosti, metafyzického štúdia, mystickej meditácie a inšpirovanej činnosti vytvára nástroj pre prácu vo filozofii.
13.20.3.174...Modlitba a meditácia vedú k pestovaniu intuície a duchovnej túžby. A tie musia byť súčasne sprevádzané zosilňovaním vôle plus štúdiom a úvahami. Všetky snahy by mali byť, tak povediac, vykonávané súčasne, aby viedli k vyváženej psyché - filozofickému ideálu.
13.20.3.180,Príde doba, keď je hľadajúci prestúpený filozofickými ideálmi tak dokonale, že vyšší spôsob života sa stane každodenným životom.
13.20.3.192Vyrovnaný vývoj nebude podporovať intelekt, zatiaľ čo by city strádali, ani nebude robiť opak. Najvyššie postavenie dá intuíciu a učiní ju tak vládcom rozumu a kontrolou citu.
13.20.3.264Je prirodzené, že sa snaha sledovať ideál Rovnováhy presúva do úsudkov a názorov. Ašpirant bude musieť chcieť vidieť všetky stránky záležitostí a najmä všetky slabosti vo svojich vlastných názoroch a všetky dobré stránky v názoroch odporcu.
13.20.3.313Keď medzi intelektom a emóciou alebo medzi intuíciou a egoizmom alebo medzi imagináciou a vôľou nie je žiaden rozpor, možno povedať, že človek plne dosiahol vnútornú harmóniu.
13.20.3.331S vedením, múdrosťou a chápaním, ktoré sa v ašpirantovi vyvíjajú spolu s oddanosťou, duchovnou túžbou a úctou a s oboma týmito smermi, ktoré vrcholia v patričnom čine, bude hľadanie ašpiranta správne vyvážené, zdravé a tvorivé.
13.20.3.371Tí, ktorí o pravde hovoria alebo píšu, ale nežijú ju, pretože nemôžu, zazreli jej význam ale nerealizovali jej moc. Nemajú dynamickú rovnováhu, ktorá nasleduje potom, keď vôľa je pozdvihnutá na úroveň intelektu a citu. Je to táto rovnováha, ktorá v nás samovoľne vznieti mystické sily a vytvorí stav, nazvaný „znovuzrodenie“. To je druhé zrodenie, ktoré sa odohrá v našom vedomí, ako sa naše prvé zrodenie odohralo v našom tele.
13.20.3.385Keď sa tieto dva - kladný a záporný pól - spoja, elektrická lampa sa rozsvieti sama od seba. Keď sú tieto dva - intelekt a cítenie - správne zladené a keď charakter je správne vyvinutý a očistený, začne Nadja v človeku žiariť samo o sebe.
13.20.3.416Rozum musí kráčať bok po boku s citom, veda s mysticizmom, súcitenie s vlastným záujmom, čin s myslením. Tento vyrovnaný život, a žiadny iný, je v pravde život filozofický.
13.20.3.426Takýto je všestranný vývoj ľudskej psyché, ktorý ponúka filozofia. Vyrovnáva mystickú intuíciu logickým myslením, náboženskú vieru kritickou úvahou, idealistické zanietenie praktickou službou.
13.20.3.430Keď tieto dve vôle, vyššia a nižšia, sú uvedené do rovnováhy, a sú v nej trvalo udržiavané, zaistí si hľadajúci nevyhnutné podmienky pre osvietenie.
13.20.3.432Keď je múdrosť skúsenosti spojená s ideálom mladosti, keď ho mierni, ale neochromuje, keď sa sny vyplnia v činnosti a ideály sa odrážajú v cieľoch, keď intuícia vládne intelektu a riadi vôľu, dosiahol hľadajúci cennú rovnováhu.
13.20.3.444
21 nov 2016
4 nov 2016
6 sep 2017
26 má 2016
7 má 2016
23 sep 2013
28 jú 2014
13 má 2015
13 apr 2015
19 jú 2016
18 feb 2016
15 jú 2011
3 apr 2018
28 apr 2018
14 nov 2016
13 jan 2018
2 feb 2015
17 aug 2018
8 sep 2011
20 feb 2018
28 aug 2018
16 jan 2016
1 aug 2017
30 jú 2018
19 mar 2017
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se