The Library
... Ak človek spravil dostatočný pokrok aby si uvedomoval vnútorné pohnútky svojho vyššieho Ja, mal by im dovoliť aby ho riadili, a nechať ich aby ho voľne viedli po cestách jeho duchovného života.
3.2.9.3,Až keď žiak dosiahne dosť pokročilí stupeň, začne chápať, že jeho pravá práca nie je v rozvíjaní vlastností alebo plnení úloh, v rozvíjaní charakteru alebo dosahovaní cieľov, ale v zbavovaní sa zábran a odstraňovaní závojov. Musí opustiť nepravé jastvo a odhaliť to pravé.
3.2.9.6Shen-Hui prehlásil pri kázaní, že Osvietenie prichádza tak náhle ako zrodenie dieťaťa. Ale čo oných dlhých deväť mesiacov vývoja, ktoré narodeniu predchádzajú?
3.2.9.7Akonáhle obdobie prechodu skončí, v jeho postoji k starým zvykom sa prejaví jemná zmena. Stratia svoju príťažlivú vlastnosť a namiesto toho si začne osvojovať vlastnosť odpudivú. Tento pocit bude silnieť a úplne sa upevní.
3.2.9.9Kým žiak dosiahne určitého stupňa, bude musieť nutne vyhľadávať vonkajšie vedenie v knihách a u učiteľov, pretože je ešte neistý, chýba mu sebadôvera a je nevedomý. Ale potom, keď ho dosiahne, bude pre neho múdrejšie a bezpečnejšie hľadať vedenie z vnútra. Vyššie Ja mu sprostredkuje celkové vedenie, ktoré potrebuje tak, ako a vtedy, kedy ho potrebuje.
3.2.9.22Túžba dostať sa k duši sa musí stáť tak prevládajúcou a tak dychtivou, že v ňom vznikne trvalé napätie.
3.2.9.24...Počiatočné fázy žiakovho pokroku sú prekonané. Až doteraz sa musel spoliehať hlavne na svoje vlastné úsilie. Avšak teraz je to Nadja, ktoré bude hlavným činiteľom v jeho vývoji. Odteraz všetko, čo sa od neho žiada, je, aby zostal pasívny; inak by mohol zásahom svojho slepého, nevedomého osobného chcenia narušiť túto svätú prácu...
3.2.9.30,Ak raz žiak zažije svoju božskú Dušu, mal by si uvedomiť, že je to preto, že ona stále existuje, je stále v jeho vnútri a nikdy ho neopustila. Nech sa iba drží hľadania a táto skúsenosť sa bude opakovať v správny čas.
3.2.9.42... We must study the lessons behind every experience, painful or pleasant, that karma brings. We lose nothing except what is well worth losing if we frankly acknowledge past errors. Only vanity or selfishness can stand in the way of such acknowledgement. Earthly life is after all a transient means to an enduring end...
3.2.9.43,Rastieme tým, že sa stretávame a snažíme porozumieť ťažkostiam na Ceste tým, že im čelíme a zvládame ich. Každý z nás žije v tomto svete v stave trvalého zápasu, i keď vonkajšie zdanie môže hovoriť o opaku. Odpočinok je len pre mŕtvych – a to len na obmedzený čas...
3.2.9.43,Študent nemôže poznať zmeny, ktoré prebiehajú v jeho podvedomej mysli a ktoré nakoniec jedného dňa preniknú do jeho vedomia. Ak žiak pociťuje, že nemá úspech, pretože je pripútaný k hmotným veciam, je toto poznanie samo o sebe znamením, že je na polovičnej ceste von z tohto stavu a že nie je spokojný s tým, aby zostal v týchto putách. Zápas o oslobodenie sa od nich je samozrejme najhorší, keď nemá pocit božskej Prítomnosti. Ale keď sa tento pocit dostaví, zápas automaticky ustane.
3.2.9.44Súhrnný ideál našej cesty je trojdielny: a) meditácia, b) úvaha, c) činnosť. Prechod z jednej vývojovej fázy, ktorá bola príliš zdôrazňovaná do fázy druhej, ktorá bola zanedbávaná je nutne obdobím prevratu, depresie a nepokoja. Ale chýli sa ku koncu, po búrke prichádza pokoj.
3.2.9.46Ak prepadne žiaka plač, či už hlasný alebo tichý, nebude vyjadrovať bolesť alebo radosť. Tento plač je veľmi dôležitý a je na hlbšej, tajomnejšej úrovni. Podvoľte sa mu teda, keď sa dostaví.
3.2.9.54Časový rozvrh pokroku hľadajúceho človeka závisí na niekoľkých činiteľoch, ale najdôležitejší z nich je nepochybne sila túžby po Najvyššom, ktorú si uchováva v srdci.
3.2.9.58V jeho pokroku existuje obdobie, kedy by mal dať na čas stranou intelektuálne problémy a sústrediť sa na dva najdôležitejšie princípy mystickej filozofie. Tie sú: že človek je v hĺbke svojej bytosti nesmrteľnou dušou a že existuje cesta, pomocou ktorej ju môže sám pre seba objaviť.
3.2.9.61...Objaví, že svet hmoty je nakoniec priestorom a že všetky hmotné tvary sú iba ideami v jeho mysli. Rovnako objaví, že jeho najvnútornejšie jastvo tvorí jednotu s týmto priestorom, pretože je beztvaré. Chápe jednotu všetkého života a našiel Pravdu, celú Pravdu...
3.2.9.63,...Vedomie je to najvyššie, ako veda začína matne tušiť. So sústredenou, zaostrenou mysľou môže preniknúť do svojho najhlbšieho jastva, a potom sa snažiť ho pochopiť; môže rovnako preniknúť do vonkajšieho sveta hmoty a pochopiť aj ten. Nezaťažený ilúziami bežného človeka, ktorý považuje za samozrejmé všetko, čo jeho oči vidia, môže pátrať pod zdaním. A keď je nakoniec schopný Pravdu pochopiť, jeho duchovná nevedomosť zmizne sama od seba a nemôže sa k nemu nikdy vrátiť.
3.2.9.63,You may believe in a religion, but it is not enough to believe in philosophy; you have also to learn it. Nor can it be learnt through the head alone, it has also to be learnt through the heart and the will. Therefore, do not expect to master it within a few years but allot your whole lifetime for this task.
3.2.9.64...Pre ego je prirodzené presadzovať sa a bude v tom pokračovať aj keď sa žiak stiahne zo sveta. Iba až keď ego stratí silu ovládať záležitosti človeka, vstúpi do hry Nadja a bude ego ovládať za neho, ale túto situáciu nie je možné dosiahnuť len rečnením a prianím. Je to vyvrcholenie celoživotného boja...
3.2.9.66,...Ak človek túto štvordielnu cestu sledoval svedomito, ak cvičil mystickú meditáciu a metafyzickú úvahu, očisťoval charakter a konal nesebeckú službu a aj napriek tomu sa mu zdá, že je vzdialený od cieľa, čo má urobiť? Mal by nasledovať prikázanie Ježišove: ”Proste a bude vám dané, klopte a bude vám otvorené.” Musí doslova žiadať o Milosť z hĺbky svojho srdca...
3.2.9.67,...Sama skutočnosť, že človek vedome nastúpil Hľadanie je prejavom Milosti, lebo začal hľadať Nadja len preto, že vlastné pôsobenie Nadja mu začalo objasňovať prostredníctvom neznesiteľného pocitu odlúčenosti od Nej, že pre to nadišiel správny okamih. Ašpirant by preto mal mať odvahu a nádej. Nekráča v skutočnosti osamotený. Sama láska k Nadja, ktorá v ňom bola prebudená, je odrazom lásky, ktorá je prejavovaná jemu...
3.2.9.67,...Mnoho neobvyklých skúseností potvrdí skutočnosť, že dobrotivá sila zaplavila jeho osobnosť a zušľachťuje, pozdvihuje, inšpiruje a vedie ju. Zmocní sa ho jasajúca sloboda. Odstráni všetky jeho neblahé citové predtuchy a osobné bremená...
3.2.9.67,Všetko, čo ego môže urobiť, je vytvoriť nutné podmienky, z ktorých obyčajne osvietenie vzniká, ale samo toto osvietenie vytvoriť nemôže. Robí, čo je požadované tým, že robí sebaočisťovanie, má stálu túžbu, pravideľne medituje, robí hlboké štúdiá a v praktickom živote zastáva altruistický postoj. Ale to všetko je ako klopanie na dvere Nadja. Iba milosť Nadja ich môže nakoniec otvoriť.
3.2.9.67,...A tak práve to hľadanie, na ktoré sa vydal, štúdiá, ktoré vykonáva, a meditácie, ktoré cvičí, to všetko je od samého počiatku inšpirované Nadja a ním podporované až do konca. Nadja pracuje ešte skôr, než on ho začne hľadať. V skutočnosti sa vydal na Cestu v nevedomej poslušnosti božského popudu. A tento popud je prvým pohnutím Milosti. Aj keď verí, že tieto veci koná pre seba, je to v skutočnosti Milosť, ktorá za scénou otvára srdce a poskytuje poučenie jeho mysli...
3.2.9.67,Iniciatíva posúva človeka k jeho cieľu, zatiaľ čo božská milosť ho k nemu priťahuje. Obe tieto sily sa musia kombinovať, pokiaľ má byť proces dokončený a korunovaný úspechom. Avšak to, vďaka čomu bol cieľ príťažlivý a inšpirovaný vierou v tento cieľ a tak umožnilo vznik jeho úsiliu, bola sama Milosť...
3.2.9.67,...Tajomný vstup Milosti môže zmeniť priebeh udalostí. Vnáša nové možnosti, odlišný prúd osudu...
3.2.9.67,...Lebo bez túžby je príchod Milosti nepravdepodobný, a bez Milosti nemôže nikdy dôjsť k realizácii Nadja...
3.2.9.67,...Na určitom stupni sa musí žiak naučiť ”vzdávať sa vecí” a dovoliť Nadja, aby sa ho zmocnilo, skôr než sa namáhať zmocniť sa niečoho, o čom sa domnieva, že mu stále uniká. Každý ašpirant, ktorý tým prešiel, si spomenie, aký skok dopredu urobil, keď to objavil...
3.2.9.67,...Keď jeho vlastné osobné úsilie ustupuje, začína v jeho prospech nové úsilie vyššej sily. Bez akéhokoľvek úsilia z jeho strany Milosť pre neho začína konať to, čo on sám by pre seba vykonať nemohol a pod jej blahodarným pôsobením zistí, že jeho vyššia vôľa je posilnená, jeho mravný postoj vylepšený a jeho duchovné túženie zosilnené...
3.2.9.67,…V okamžiku keď človek v krušnej situácii dobrovoľne opúšťa obvyklé stanovisko a nahrádza ho vyšším, v tom okamžiku sa mu dostáva Milosti. Týmto prijatím je uskutočnený zázrak a zlo nižšieho stanoviska je trvalo vylúčené z jeho charakteru. Táto situácia mu pripravila nielen skúšku, ale zároveň mu dala príležitosť…
3.2.9.67,… Ak ašpirant, ktorý to myslí vážne, hľadá Nadja, musí ho hľadať s úprimnou láskou. Vlastne celé hľadanie musí byť preniknuté týmto citom… kvôli tejto oddanosti k niečomu, čo presahuje jeho sebecké záujmy, nemôže naďalej vyhľadávať sebecké výhody na úkor druhých. Jeho cieľom bude nie len dušu milovať, ale chápať ju, nie len počuť jej hlas v meditácii, ale taktiež žiť jej pohnútky v činnosti.
3.2.9.67,...Milosťje konečným, nádherným a pravým dôkazom, že nie len človek hľadá Boha, ale taktiež Boh na človeka stále čaká...
3.2.9.67,...Keď sa ego cíti priťahované ku svojmu posvätnému zdroju, existuje rovnaké priťahovanie zo strany Nadja k egu samému. Nikdy nepochybujte o tom, že Božstvo vždy opätuje túto príťažlivosť ľudského jastva k sebe. Ani minulosť ľudského ja, ani jeho terajší charakter nemôžu zmeniť tento požehnaný, nádej prinášajúci fakt...
3.2.9.67,...Žiadny človek nie je tak hriešny, tak slabý alebo tak skormútený, aby nemohol začať znova. Nech zaujme detský postoj, vloží sa do rúk svojho najvyššieho Ja a úpenlivo prosí o vedenie a Milosť. Mal by to opakovať prinajmenšom každý deň a dokonca aj častejšie. Potom nech trpezlivo čaká a pozorne sleduje odpoveď intuície behom nasledujúcich týždňov alebo mesiacov...
3.2.9.67,...Musí sa modliť, aby bol najskôr oslobodený z otroctva zmyslov, prianí a myšlienok. Potom sa musí modliť o vedomú prítomnosť Nadja... Jeho túžba po tomto oslobodení a po tejto prítomnosti musí byť absolútne úprimná a absolútne silná... Pretože Nadja nie je iba obyčajným dojmom, ale žijúcou skutočnosťou...
3.2.9.67,...Lebo hoci je pravdivé, že len božská milosť sama môže priviesť Hľadanie k úspešnému koncu, je rovnako pravdivé, že ľudské úsilie tomu musí predchádzať a vyvolať zostúpenie Milosti. Čo je potrebné k privolaniu Milosti je po prvé pokora, ktorá je číra a dokonalá, hlboko vážne myslená a úplne úprimná, po druhé ponúknuť sebe Nadja, odovzdanie pozemskej bytosti duchovnej podstate, a po tretie každodenné cvičenie zbožnej oddanosti...
3.2.9.67,...Milosť prichádza do srdca, ktoré po nej najviac túži...
3.2.9.67,...Iba keď sa muž zamiluje tak hlboko do svojej duše, ako sa kedy zamiloval do ženy, bude mať aspoň nádej, že ju vôbec nájde. Nepretržitá túžba po vyššom Jastve v duchu náboženskej oddanosti, je jedným z nepostrádateľných aspektov štvordielneho integrálneho Hľadania. Tón silnej túžby po tejto realizácií musí znieť jeho modlitbami a uctievaním, koncentráciou a meditáciou...
3.2.9.67,...Bola to jedna zo špeciálnych úloh Ježiša dať na známosť, že súcitenie (alebo láska, ako pôvodné slovo bolo preložené) je prvoradou vlastnosťou Boha a že Milosť, odpustenie a vykúpenie sú následkom toho, prvotnými rysmi aktívneho, vzťahu Boha k človeku...
3.2.9.67,...Konkrétna pomoc, ktorú potrebuje na konkrétnom stupni, príde prirodzene. Môže na seba vziať formu zmeny vonkajších okolností alebo stretnutí s pokročilejšou osobou, formou tlačenej knihy alebo napísaného listu, náhlej neočakávanej citovej inšpirácie alebo poučnej intelektovej intuície...
3.2.9.67,...S príchodom Milosti sú všetky úzkosti a škaredé spomienky z minulosti hľadajúceho, ako aj neúspechy prítomnosti, zázračne zmazané neviditeľnou a hojivou rukou Nadja. Žiak vie, že do poľa jeho vedomia vstúpil nový element a od tohto okamihu bude neomylne cítiť požehnané oživenie vnútorného života...
3.2.9.67,...Prvou hodnotou pokánia je, že skoncuje s obnosenou minulosťou. Druhou hodnotou je, že otvára cestu novému začiatku. Minulé chyby nemôžu byť zmazané, ale novým je možné sa vyhnúť...
3.2.9.67,To, čo sa stalo vo všetkých tých predchádzajúcich rokoch, je pre osvieteného človeka teraz zastretou minulosťou; dôležité a významné je to, čo sa deje teraz, vo večnom Teraz. Takto je jeho myseľ oslobodená od bremien a omylov. Keď je to však nutné, môžu byť mŕtve udalosti oživené silným sústredením.
3.2.9.67
27 okt 2013
22 nov 2011
9 jú 2018
24 sep 2013
17 sep 2017
21 feb 2014
30 sep 2013
16 dec 2012
14 sep 2012
14 dec 2013
22 sep 2015
4 má 2012
9 sep 2018
17 dec 2011
16 jú 2012
10 jú 2016
18 sep 2016
29 apr 2013
8 aug 2015
1 feb 2011
14 feb 2011
25 má 2011
26 sep 2011
9 nov 2011
26 dec 2011
15 apr 2012
9 jú 2012
18 má 2013
4 sep 2013
2 jú 2014
30 aug 2014
21 jan 2015
17 feb 2015
6 apr 2015
10 apr 2015
20 apr 2015
29 sep 2016
18 okt 2016
3 jan 2017
5 jan 2017
7 okt 2017
4 mar 2018
20 jú 2018
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se