The Library
Sú nám dávané formy, stelesnené v priestore, a myseľ, pracujúca v čase, čím môžeme dešifrovať významy v živote a vo svete, vyvinúť uvedomovanie si Nekonečného Bytia, ktoré je za oboma, a poznať svoje pravé jastvo.
13.19.4.13Najhodnotnejší metafyzický plod kvantovej teórie je jej objav, že procesy vesmíru, ktoré sa dejú v čase a priestore, vyžarujú z toho, čo v podstate nie je v priestore a čase.
13.19.4.18Pri poslednom zúčtovaní je život skutočne procesom, pri ktorom sa jednotlivec stáva vedomým svojej pravej totožnosti. Duchovná prirodzenosť človeka neexistuje teoreticky, ale skutočne...
13.19.4.75,Keď hlboko spíme, nepociťujeme absolútne žiadnu existenciu času. Nachádzame sa teda vo večnosti! Keď sa úplne presvedčíme o neskutočnosti času a toto presvedčenie sa pre nás stane trvalým postojom, večnosť sa sama odhalí i počas bdelého stavu. To je život v Nadja...
13.19.4.84,Nadja nie je v čase a následkom toho nemá žiadnu minulosť. Ono je, bez začiatku a bez konca. Intelekt, ktorý poletuje od minulosti k budúcnosti, od jednej chronologickej udalosti k druhej, pokladá takúto predstavu za podivnú, ťažko pochopiteľnú a tajomnú.
13.19.4.109Ak žiak v meditácií cíti, ako keby v nej bol vždy, znamená to, že sa dotkol večnosti, bezčasovosti.
13.19.4.114Keď sa čas zastaví, človek cíti, že našiel svoje vyššie Jastvo, že bežné každodenné jastvo je povrchným jastvom. Prvé sa nikdy nemení, zatiaľ čo nižšie jastvo sa mení behom rokov a každou náladou behom dňa.
13.19.4.116Môžeme žiť iba v slede udalostí a tak zostať obeťami času, alebo môžeme, kým tieto udalosti pozorujeme, pozdvihnúť svoje vedomie z tohto zapojenia k úrovni tak vysokej, že sa staneme ich pozorovateľmi.
13.19.4.154…Tým, že dovolíme, aby sme sa stali obeťami minulosti, aby minulosť pohltila prítomnosť, strácame obrovský význam a obrovskú príležitosť, ktorú prítomnosť obsahuje. Zatiaľ čo Nadja k nám hovorí z intuitívneho chápania zajtrajška, ego k nám hovorí prostredníctvom pamäti. Jeho minulosť nás zotročuje, zabraňuje, aby sa zrodil nový a vyšší spôsob pohľadu na život. Je však možné vyburcovať sa a začať hľadieť na život ako sa rozvíja vo Večnej Prítomnosti, v Terajšku, úplne novými očami. Každé ráno je ako nová reinkarnácia do tohto sveta. Je to nová príležitosť byť sami sebou, nie iba ozvenou našich vlastných minulých myšlienkových, pevne ustálených návykov….
13.19.4.171,...Každý z nás sa môže naučiť žiť v šťastnej prítomnosti tohto mieru, ak pripraví cestu stoickým usmernením myšlienok, ktoré vnáša do každého okamihu. On jediný je za ne zodpovedný, on jediný musí mať odvahu odmietnuť každú myšlienku, ktorá redukuje jeho veľkosť na malé, časom viazané, prianím naplnené ego.
13.19.4.182,Spomienky na minulosť a predovšetkým pripútanosť k nej, podporujú ego, udržujú ho a ochraňujú. Hľadajúci musí udržiavať svoju pamäť voľnú, koniec koncov tento prítomný život je len z nite, ktorá je sama o sebe iba snom.
13.19.4.187Každý človek je obeťou svojej vlastnej minulosti, dokiaľ sa neprebudí k poznaniu, že vo svojej najlepšej úrovni je božský v bez časom zmysle, že tu sa môže povzniesť nad túto minulosť a oslobodiť sa od nej.
13.19.4.214
9 má 2015
10 apr 2017
17 aug 2017
10 mar 2012
27 jan 2015
20 sep 2017
30 má 2016
11 má 2016
20 má 2014
6 sep 2013
3 má 2016
16 má 2015
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se