The Library
Vedomie, ktoré je vlastné osobnému jástvu, je tým najslabším možným odrazom absolútne skutočného vedomia, ktoré je vlastné Nadja.
13.19.3.7Veľmi častou chybou je presvedčenie, že bežná úroveň vedomia je tou jedinou možnou úrovňou. Úspešná meditácia je jedným zo spôsobov, ako sa z tejto chyby vymaniť.
13.19.3.9Keby niekto dokázal naplno pochopiť ohromujúci význam stavu sna a spánku, nemohol by sa stať alebo zostať materialistom. Pochopil by totiž, že v jeho vnútri existuje niečo, čo je schopné ohlásiť skutočnosť o jeho skúsenosti, no predsa je mimo jeho vedomej skúsenosti. Táto skutočnosť je hlboký spánok; to „niečo“ je prvok, ktorý je svedkom- duša.
13.19.3.16Prvá otázka je tiež tou poslednou; je celkom krátka, celkom jednoduchá a napriek tomu je tiež tou najdôležitejšou, ktorú kedy človek môže položiť, či už sebe, alebo druhým. Touto otázkou je: ,,Čo je vedomie?“ Ktokoľvek vystopuje odpoveď cez všetky jej úrovne, sa bude nakonec nachádzať v samotnej prítomnosti univerzálneho vedomia, inak nazývaného Boh.
13.19.3.32...Náš bdelý stav je skutočne akýsi druh spánku, z ktorého sa musíme prebudiť, práve tak, ako sa snívajúci človek prebudí, len ak sa jeho únava vyčerpá, alebo keď ho prebudí niekto iný, tak aj my sa prebudíme zo sna ilúzie života, len keď sme vyčerpaní všetkými tými rôznymi druhmi skúseností, ktoré získavame z mnohých rôznych reinkarnácií, alebo keď sa objaví učiteľ, aby nám odhalil pravdu...
13.19.3.40,Adept nielenže vie, keď spí, že jeho snový svet je iba mentálny, ale on takisto vie, že keď je bdelý, je aj jeho svet mentálny.
13.19.3.43„…Za snovou postavou mučeného človeka, vytváranou snívajúcou mysľou, je sám snívajúci. V skutočnosti neprekonáva vôbec žiadne mučenie. Rovnako, ak by človek mučený vo svete bdenia mohol dostatočne hlboko preniknúť do svojej vlastnej mentálnej bytosti, objavil by hlbšiu časť svojej mysle, ktorá premieta jeho vlastné bdelé jástvo, a ktorá rovnako neprekonáva vôbec žiadne mučenie. Aby však tohto dosiahol, musel by dokázať stáť bokom od svojho bdelého stanoviska jednej a tej istej mysle…”
13.19.3.47,“Zmyslové skúsenosti snového sveta sa objavujú bez použitia zmyslového telesného orgánu. Poskytujú nám skúsenosť farby bez použitia očí a svetla; tvaru - bez použitia dotyku ruky a bez vonkajšieho objektu. Neukazuje to na nezávislosť mysle, na oddelenosť jej vnemov od fyzických príčin, na jej vlastnú realitu?“
13.19.3.57Naše snové Ja prechádza skúsenosťami piatich zmyslov a časopriestorovými udalosťami, ktoré by nakoniec celkom ospravedlňovali jeho tvrdenia, že svet snov je hmotným svetom. Avšak poučenie získané pri prebudení nakoniec plne preukáže, že svet snov je len svetom mentálnym.
13.19.3.70Vo sne je úplne možné navštíviť miesta, kde človek nebol behom svojho súčasného bdelého života. To nie je trik mysle, skôr je to jedna zo schopností mysle môcť vidieť, aj keď sa nachádza opodiaľ tela.
13.19.3.83Notes a ceruzka pri posteli budú lepšie využité pre intuície, s ktorými sa môžeme prebudiť z hlbokého spánku, ako pre obrazy, ktoré môžu prežiť sen.
13.19.3.91Je to prekvapujúca chvíľa, keď sa človek prebudí k faktu, že sníva, bez toho aby sa vôbec prebudil k vnímaniu fyzického sveta. Preto že potom je schopný poznať, ako vedecky pozorovateľný fakt, že merateľný priestor okolo neho, pocit odporu a pevnosti v jeho nohách a tvrdosti alebo hladkosti predmetov v jeho rukách, nie sú nič iné, než jeho mentálne výtvory.
13.19.3.93...Čo sa stane, keď upadne do náručia hlbokého, bezsenného spánku? Odpoveďou je, že bol privedený k zdroju svojho bytia pre obnovu svojich síl fyzických, emocionálnych, mentálnych i duchovných. To, čo ho tam priviedlo je Milosť.
13.19.3.94,Ako náhle raz žiak dosiahol filozofickú realizáciu Nadja, každú noc v ňom spí, keď je spánok bez snov a hĺbky, alebo ho do svojich snov vkladá, ak nie je. Žiadnym spôsobom sa od neho nevzďaľuje.
13.19.3.122Aj keď sa mudrc s príchodom spánku odtiahne od bdelého vedomia, neodtiahne sa od celkového vedomia. Príjemný a mieru plný pocit neosobného bytia je zachovaný. V ňom odpočíva celú noc.
13.19.3.129V bežnom bdelom stave sú si ľudia dobre vedomí, že nespia; ale v stave sna sa mylne domnievajú, že sú v stave bdelom. Avšak niektorí prichádzajú k vývojovému stupňu, kde vedia, že snívajú a veľmi málo ich vie, že sú v hlbokom, myšlienok zbavenom, spánku. To sú mudrci.
13.19.3.148Okamžiky medzi spánkom a bdením a medzi bdením a spánkom sú veľmi citlivé a veľmi dôležité. Tie by mohli byť použité na zameranie myslenia na najvyšší ideál, ktorý človek pozná.
13.19.3.149…Využite večer pred upadnutím do spánku niekoľko posledných minút stavu utlmeného vedomia na konštruktívne sebazlepšovanie. Najlepšia forma, ktorú môžete použiť na vašej súčasnej vývojovej úrovni je relaxovať v posteli, vyprázdniť myseľ od denných starostí a dať si určité konkrétne sugescie o požadovaných dobrých vlastnostiach a predstaviť si samého seba, ako tieto požadované vlastnosti prejavujete. Okrem toho by ste mali ísť ešte ďalej a predstavovať si, že máte vyššie Vedomie, že ste v súlade s vyššou vôľou a že vyjadrujete vyšší Mier. Toto všetko bude ako semienka, zasiate do vnútornej bytosti, ktoré porastú počas spánku.
13.19.3.150,V prvých okamihoch, keď sa prebúdzame z nočného spánku, môžeme vstúpiť do nebeského, bezmyšlienkového stavu. Alebo, ak nemôžeme preniknúť tak vysoko, môžeme získať myšlienky, ktoré nás povedú, povedia nám, čo máme robiť, budú nás varovať pred zlom alebo nám predpovedia budúcnosť.
13.19.3.159Ak žiak pri zaspávaní pozýva vyššie Ja pomocou túžby, môže jedného dňa zistiť, že pri prebudení k nemu začína prehovárať vnútorný hlas o vznešených a svätých veciach. A s hlasom príde inšpirácia, sila a túžba riadiť sa nimi.
13.19.3.162Metóda usínania Su-Tung-poa, básnika a mystika: „Ležím dokonale tichý. Načúvam svojmu dychu a uisťujem sa, že je pomalý a pravidelný. Po krátkej chvíli sa cítim uvoľnene a príjemne. Dostaví sa stav ospalosti a upadnem do zdravého spánku.”
13.19.3.167Niektorí ľudia, ktorí dosiahli dostatočný pokrok v meditácii, sa sami liečia z nespavosti tak, že keď si večer zaľahnú do postele a zavrú oči, začnú robiť cvičenie na božskú Prítomnosť, v ktorom pokračujú až do usnutia.
13.19.3.171Existujú dva druhy vedomia, jedno je v stále sa míňajúcich okamihoch, druhé je večne prítomné. Prvé je v čase, druhé mimo neho. Bežný človek pozná iba to prvé; osvietený mudrc pozná oboje.
13.19.3.182Nie je to zvláštne, že po nočnom spánku so snami, počas ktorých sa môžeme stať inou osobou, inou postavou, sa i napriek tomu zobúdzame so starou totožnosťou, ktorú sme mali pred týmto snom? A nie je rovnako podivné, že po nočnom sladkom, hlbokom spánku bez snov, kedy skutočne zabudneme na svoju predchádzajúcu totožnosť, sme po prebudení opäť schopní ju nadobudnúť? Aké je vysvetlenie týchto podivných faktov? Znamená to, že sme nikdy neopustili svoje pravé jástvo, či už v snoch, či v hlbobom spánku, nikdy sme neboli iní, ako sme vo svojej podstate, a že jedinou zmenou, ktorá sa odohrala, je zmena stavu nášho vedomia, nie však vedomia samotného.
13.19.3.186
19 jú 2012
27 apr 2015
17 mar 2012
30 sep 2011
20 feb 2015
26 feb 2016
10 nov 2014
29 nov 2014
8 apr 2016
9 apr 2015
22 mar 2015
16 jan 2015
3 feb 2016
5 jú 2015
30 má 2015
8 sep 2018
11 feb 2015
5 feb 2011
31 okt 2015
13 okt 2015
17 sep 2016
4 aug 2018
11 dec 2012
17 dec 2012
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se