The Library
Vesmír prichádza, existuje, mizne, prichádza znova a opakuje tento cyklus. Človek robí to isté, pokiaľ neprelomí ilúziu všeobecnej skúsenosti a celkovo neprenikne do skutočnosti za ňou a za sebou samým.
13.19.1.1Svet nie je ilúzia; je relatívny alebo je javom, meniacou sa fázou skutočnosti. Nie je ani bez zmyslu. Existuje preto, aby sa individuálne tvory vyvíjali k svojmu cieľu.
13.19.1.20,Nech je vesmír v ľudskej skúsenosti čímkoľvek, je v vo smeroch závažných ako sen... Pre nezvedavú myseľ je jasne tým, čím sa zdá byť, ale prebudenému insightu mudrca sa javí jeho podoba ako trvalejšia verzia pominuteľnej podoby sveta snov. Obe podoby sú myšlienkové konštrukcie. Obe majú Myseľ ako svoju základnú ,,substanciu. Preto Myseľ je ich realitou. Bez mysle by svet nemohol existovať, rovnako ako bez snívajúceho by nemohol existovať sen.
13.19.1.34,Čo sme učinili alebo si priali v skorších inkarnáciách, predurčuje veľkú časť podoby prítomnej inkarnácie. Avšak spojitosť medzi touto príčinou a týmto následkom neuvidíme pokiaľ niekto iný, kto má vnútornú vedomosť, nám to neukáže...
13.19.1.40,…Nie je okamih, kedy neexistuje vesmír, či už latentne alebo aktívne a následkom toho nikdy nebude žiaden okamih, keď prestane existovať, či latentne alebo aktívne. Je tomu tak preto, že svet nevznikol náhlym činom stvorenia, ale postupným procesom prejavovania sa. Pretože neexistuje žiadny určitý okamih v dlhej histórii vesmíru, o ktorom by bolo možné povedať, že v ňom bol vesmír po prvýkrát stvorený, vesmír nemal nikdy žiadny počiatok a následkom toho nebude mať nikdy žiadny koniec….
13.19.1.56,
16 jú 2016
4 jú 2012
4 jan 2015
2 mar 2015
3 dec 2014
The notebooks are copyright © 1984-1989 The Paul Brunton Philosophic Foundation
This site is run by Paul Brunton-stiftelsen · info@paulbruntondailynote.se