Keď sme nejak pokročili v seba ponáraní a máme patrične pevné sústredenie, sme pripravení pre tretí stupeň. Tu by malo prestať osobné úsilie. Intuícia sa jemne prejaví a my jej v tom okamihu musíme dovoliť, aby na nás pôsobila tým, že sme vnútorne tak poddajní, ako je to len možné. Ak ju môžeme sledovať zosilnie a zjasnie... Ako sa rozvíja, zdá sa, že na nás zostupuje istá éterická prítomnosť božskejšieho, šťastnejšieho a ušľachtilejšieho ja, než je naše obvyklé. Celá naša vnútorná bytosť sa rozozvučí nad pozemským pocitom. Zdá sa, že prichádza z nejakého vzdialeného sveta, viac menej to bude ako istá, tajomná, spoly zabudnutá hudba, vo svojom paradoxnom spojení cudzosti a dôvernosti. Potom sme na prahu toho v nás, čo nás spája s Bohom.

Source: The Notebooks of Paul Brunton