Spomínam si na dobu, keď som mal po prvýkrát tento úžasný zážitok... Zdalo sa mi, že som sa rozplynul a zmizol z onoho miesta, avšak nie z vedomia. Niečo tam bolo, nejaká prítomnosť, určite nie ja, ale bol som si toho plne vedomý. Zdalo sa, že je to niečo nanajvýš dôležité, jediná vec, na ktorej záležalo. Po niekoľkých minútach som sa vrátil späť, objavil sa znova v čase a priestore, ale dotkol sa ma veľký mier a pocit veľkej dobrotivosti ma neustále zaplavoval. Vzhliadol som na stromy, kry, kvety a trávu, a cítil som s nimi nesmierny súlad a keď som myslel na ľudí, pociťoval som k nim nesmiernu láskavosť.

Source: The Notebooks of Paul Brunton