Jeho „ja“, zovreté svojou nevedomosťou a obmedzenosťou, je nepatrnou vecičkou pri porovnaní s „Ja“, ktoré ho pomocou hľadania núti ísť dopredu a nahor, a ktorým sa jedného dňa musí stať. Jeho osobné jastvo, zvládnuté a očistené, držané tam, kde má byť a kľačiace pokorne pred Nadja, môže už teraz vďačne prijať záblesk oného dňa, letmé odhalenie, ktoré obšťastní myseľ a vloží do srdca intenzívny mier...

Source: The Notebooks of Paul Brunton