Len vtedy, keď myšlienky prestanú vstupovať do jeho mysle, prestáva žíť v čase a začína žiť vo večnosti. Poznáva a vyciťuje svoju bezčasovosť. A pretože všetky jeho utrpenia prináležia svetu pominuteľného času, neosobnému egu, zanecháva ich ďaleko za sebou, ako keby nikdy neboli. Nachádza sa v nebi jasného nekonečného blaha. Zisťuje, že do neho mohol vstúpiť vždy; len jeho lipnutie na malých egoistických hodnotách, jeho nedostatok vlády nad myšlienkami a jeho neposlušnosť k veky starým radám Veľkých Učiteľov mu v tom bránili.
Source: The Notebooks of Paul Brunton | | | |