Nie je to zvláštne, že po nočnom spánku so snami, počas ktorých sa môžeme stať inou osobou, inou postavou, sa i napriek tomu zobúdzame so starou totožnosťou, ktorú sme mali pred týmto snom? A nie je rovnako podivné, že po nočnom sladkom, hlbokom spánku bez snov, kedy skutočne zabudneme na svoju predchádzajúcu totožnosť, sme po prebudení opäť schopní ju nadobudnúť? Aké je vysvetlenie týchto podivných faktov? Znamená to, že sme nikdy neopustili svoje pravé jástvo, či už v snoch, či v hlbobom spánku, nikdy sme neboli iní, ako sme vo svojej podstate, a že jedinou zmenou, ktorá sa odohrala, je zmena stavu nášho vedomia, nie však vedomia samotného.

Source: The Notebooks of Paul Brunton