…Zistil som toto: ego zmizlo; bežné ,,ja”, ktoré poznal svet a ktoré svet poznalo, už neexistovalo. A na jeho mieste sa objavila nová božskejšia individualita, vedomie, ktoré mohlo povedať ,,JA SOM” a ktoré, ak som poznal, bolo po celú dobu mojím skutočným ja. Nebolo stratené, ponorené ani rozpustené; bolo si plne a živo vedomé toho, že bolo bodom v univerzálnej Mysli a teda neoddelené od tejto Mysli. Len nižšie ja, nepravé ja, zmizlo, ale to bola strata, za ktorú som nesmierne vďačný.

Source: The Notebooks of Paul Brunton